V poradí už štvrtý knižný titul prišiel predstaviť lekár a spisovateľ Juraj Čelko (61). Krstným otcom bol spisovateľ a humorista Tomáš Janovic.
TRENČÍN. Autor kníh poviedok, fejtónov, článkov so športovou tematikou Človek v živote (1999), Môj svet a ja (2001), Náš život v prísloviach (2002) uviedol vo štvrtok 11. júna do Verejnej knižnice Michala Rešetku do života štvrtú knihu s názvom Z príslovečníka lekára.
Deväťdesiatdva fejtónov zdobia myšlienky duchaplných, veselých a odľahčených príbehov z autorovho života - amatérskeho hudobníka, jogína, kynológa a bývalého basketbalistu, ktorý z Trenčín a do Trenčianskych Teplíc, kde bol riaditeľom známeho kúpeľného podniku chodil do práce na bicykli.
„Každé príslovie má v sebe niečo okúzľujúce. Je v nich koncentrovaná ľudová múdrosť, ktorú vymysleli generácie našich predkov. Obľuboval som ich od detstva. V mojom prípade som postupoval podľa Zátureckého knihy Príslovia a porekadlá," povedal Čelko. Ako prezradil, fejtóny písal počas obedňajšej prestávky, keď si prečítal päť až desať prísloví. „Vždy mi k tomu napadla nejaká úsmevná príhoda. Vychádzal som z úvodného príslovia a pokračoval veselou príhodou. V mojej literárnej tvorbe sa veľa ľudí nájde. Odzrkadľuje to nemocničné prostredie záchrannej služby, zahraničné cesty, ale aj bežný život," povedal Čelko a pokračoval: „Mám veľa kníh s pútavými prísloviami: arabskými, čínskymi, japonskými, židovskými a inými. Predpokladám, že koncentrovanú ľudovú múdrosť treba uchovať. Aj preto vďaka určitej hierarchii hodnôt, mám svoju vlastnú životnú filozofiu, ktorá priamo korešponduje s mojimi príbehmi. Ja totiž žijem relatívne izolovane. Asi som nespoločenský..."
Čelko humorne a láskavo ironizuje príbehy včerajších i súčasných dní. Ako lekár v kúpeľoch pracoval s rôznymi ľuďmi a ich osudy si zapisoval. Najskôr vo forme poviedok. „Nateraz sú to zas, čel /k/ om k životu," s úsmevom povedal „krstný" spisovateľ a humorista Tomáš Janovic. „Zaujalo ma, ako si doktor Čelko za odrazový mostík zobral príslovia a porekadlá nášho múdreho ľudu. Napísal naozaj duchaplné fejtóny. Sú plné ducha, pretože dnešná ne ducha plná doba potrebuje."
Vtipne napísané rukopisy najskôr posúdila Čelkova bývalá kolegyňa lekárka Janka Zálešáková, ktorá ich dala jazykovedcovi Milošovi Mistríkovi. Ten po prečítaní bez akýchkoľvek lichôtok konštatoval, že rukopis by sa mal knižne vydať. Na pultoch kníhkupectiev sa Čelkove knihy dlho neohriali. Vydavateľ oslovil študentov piateho ročníka vysokej školy výtvarných umení a ich ilustrácií vybrali nápadité práce Oľgy Pluháčkovej, ktoré korešpondujú s napísanými fejtónmi.