Článok pokračuje pod video reklamou
Aké sú dôvody, pre ktoré žena opustí či dokonca zabije svoje dieťa?
Dôvody sa nedajú paušalizovať. Musíme si uvedomiť, že zúfalí ľudia robia zúfalé činy. Ak žena vyrastá v špine a biede, ide to ruka v ruke so zlým vzťahovým správaním, často tam býva alkohol, agresia, chýba láska a pohoda, nastupuje stres, úzkosť a depresia. Zlé sociálne podmienky môžu spôsobiť desivú víziu budúcnosti, z ktorej žena nenachádza východisko. Okrajová časť matiek môže byť osobnostne narušená a nedokáže prejaviť city.
Ďalšou kategóriou sú mladé, školopovinné matky, ktoré majú prísnu rodinu a majú strach. Nevedia čo ďalej, sú v strašnom chaose a ak nemajú nikoho, s kým by sa mohli o problémy podeliť, rozhodnú sa dieťa zlikvidovať. Dôvody môžu byť biologické, sociálne či kultúrne. Nie všetci sú vzdelaní a civilizovaní. Dieťa však môže opustiť aj žena, ktorá má aj sociálne aj emocionálne zázemie. Matky to ale určite nerobia z rozmaru a ani preto, že sa im nechce starať o dieťa.
Keď matka dieťa opustí, niektorí to pripisujú nevyvinutému materinskému inštinktu. Čo si o tom myslíte?
Naša kultúra sa často oháňa materinským pudom. Vnímame ho ako niečo prirodzené, aj keď v skutočnosti presne nevieme, čo to je. Je vžité, že matky neopúšťajú svoje deti. Momentálne je však veľa žien, ktoré kričia, že ich materinský pud je rovnaký ako otcovský pud a je rovnako zrušiteľný. Keď otec odíde od svojho dieťaťa, je to vnímané menej kriticky ako keď to urobí matka. Vtedy je to niečo strašné, až obludné.
Prečo sa jedna žena rozhodne vložiť dieťa do inkubátora v hniezde záchrany a iná ho odhodí do kontajnera?
Je to postavené na mnohých faktoroch. Záleží na tom, do akej miery sú rozvinuté emócie, intelekt a aký je jej hodnotový rebríček. Intelektuálna vyspelosť pomáha človeku zorientovať sa v tom, aké má iné možnosti. Ak žena nevidí východisko, zostane na mŕtvom bode. Dôležitá je aj osobnostná zrelosť, ktorá však nesúvisí s vekom. Žena ktorá je v strese, ktorá sa nevie zorientovať a nemá sa s kým porozprávať, môže dať dieťa do igelitky.
Dá sa hovoriť v takýchto prípadoch o premyslenom konaní, alebo ide skôr o skrat?
To, či je konanie skratové alebo nie, je skôr právnický ako psychologický problém. Jeden z faktorov prečo to matka dokáže urobiť je depresia, ktorej spúšťačom môže byť čokoľvek. Môžeme iba hádať či žena konala úmyselne alebo nie. Existujú aj ženy, ktoré sa na dieťa dívajú ako na zajaca, ktorého možno vložiť do hrnca. Vtedy môže ísť aj o úmysel zbaviť sa novorodenca tak, aby na to nikto neprišiel.
Ako naša spoločnosť vníma matky a materstvo?
Mamičky sú väčšinou šťastné ženy, ktoré si po pôrode privinú svoje dieťa na prsia a všetko je krásne. Je to však len za predpokladu, že všetko funguje správne. Ak majú partnera, zázemie, dieťa je prijaté a matkou milované. Nie vždy je však dieťa plánované, veľa žien žije s partnermi, ktorí ich bijú a v rodine, ktorá ich nepodporuje. Pôrod berie mužský svet na ľahkú váhu. Narodenie dieťaťa je predelová situácia, ktorá zákonite priťahuje zmätok a chaos. Zažil som vo svojej praxi na psychiatrii veľa matiek, ktoré sa po pôrode dostávali do ťažkej depresie a o dieťa sa nedokázali postarať. Veľa je aj takých, ktoré sa neliečili. V takomto stave zúfalstva nie je problém pre matku svoje dieťa odhodiť.
Myslíte, že hniezda záchrany majú zmysel? Priniesť tam dieťa chce od ženy istú dávku odvahy, ktorú v sebe nemusí objaviť.
V rozprávkach, vo filmoch aj v histórii sa deti podhadzovali na schodoch pred kostolmi, kláštormi, pred dverami domov. Nie vždy je možné materskú rolu prijať a z tohto pohľadu má Hniezdo záchrany opodstatnenie. Pre niektoré matky je jednoduchšie dieťa zabiť a zakamuflovať to, že sa oň nedokáže postarať. Hniezda záchrany vytvárajú pocit istoty, že dieťa prežije. Dávajú dieťaťu šancu na život, ktorú mu žena dať nevie.
