Článok pokračuje pod video reklamou
POVAŽSKÁ BYSTRICA. Obavy občanov tlmočili vedeniu mesta zástupcovia výboru mestskej časti. Podľa vyjadrenia predstaviteľom samosprávy, mesto takýto zámer nemá. Poslanci sa sťažujú na informovanosť a chýbajúcu koncepciu v narábaní s odpadom. Juraj Smatana, zástupca občianskeho združenia varuje.
Obavy a stretnutie
Poslanci mesta schválili na marcovom zastupiteľstve zámer uchádzať sa o nenávratný finančný príspevok z eurofondov na zriadenie centrálneho zberného dvora. V dôvodovej správe sa okrem iného uvádza, že cieľom projektu je vybudovanie moderného zariadenia na nakladanie s odpadmi, v ktorom sa zabezpečí ich triedenie, ako aj príprava pre materiálové, resp. energetické využitie.
Na webovom portáli istého občianskeho združenia sa potom objavil projekt na budovanie zberného dvora. Kapacity v ňom obsiahnuté a druhy odpadov vyvolali podozrenia, že by mohlo ísť o zariadenie so širšou ako mestskou pôsobnosťou. Viac svetla do celej problematiky, čo sa bude na zbernom dvore zbierať, aká bude jeho kapacita a ako je to so spaľovňou, malo vniesť stretnutie. Zišli sa na ňom poslanci, vedenie mesta a podnikatelia.
Nič sa nedozvedeli
Oficiálny projekt ani konkrétna koncepcia nikomu predložené neboli. „Očakával som, že sa dozviem z nejakej koncepcie, ako sa bude narábať s odpadom od začiatku až do konca. Z toho, čo mi tu bolo predložené, som sa nič nedozvedel. Proti separácii nikto nie je, nevieme však nič konkrétne o zbernom dvore. Čakal som tu odpoveď, aká bude jeho rozloha, čo sa tam bude voziť, koľko nás to bude stáť a čo sa bude s vyseparovaným odpadom ďalej robiť, keď sa tam dovezie a vytriedi.
Ak mi niekto povie, že to bude pre Považskú Bystricu a navrhne mi rozlohu 2,5 hektárov, viem, že to tak nie je. V prvom momente to tak možno bude, ale potom budú voľné kapacity a zoberieme odpad aj z iných oblastí," vzniesla sa vlna kritiky na adresu mesta zo strany poslanca Karola Janasa. To, čo odznelo na stretnutí, nerozptýlilo ani obavy zástupcov VMČ. Primátor mesta Miroslav Adame však garantoval, že centrálny zberný dvor má slúžiť len pre potreby mesta.
K zámeru budovania spaľovne sa konkrétne nevyjadroval z kompetentných nikto. „Všetko v lokalite bývalých Považských strojární je v súkromných rukách. Má mesto vôbec páky na to, aby sa tu nakoniec spaľovňa nezriadila?" vyjadrila obavy zástupkyňa výboru Fedorová. Odpoveď na túto otázku nedostala.
Poslankyňu Miladu Belásovú zas zaujímalo, či už má mesto predrokované nejaké zmluvy s odberateľmi odpadu, ktorý sa vyseparuje. „Ako môžeme mať niečo dohodnuté, keď ešte nemáme ani schválený centrálny zberný dvor, veď o ňom diskutujeme," reagoval primátor Miroslav Adame.
Obavy občianskeho aktivistu
Poslanci sa však dozvedeli, že projekt na zberný dvor, ktorý sa objavil na stránke združenia, bol neoficiálnou pracovnou verziu. K jej autorstvu sa prihlásil zástupca firmy, ktorá má na starosti narábanie s odpadmi. Odzneli tiež ničím nepodložené garancie, že rozloha zberného dvora bude do jedného hektára. Oficiálny projekt by mal byť hotový v lete a poslanci ho majú dostať na posúdenie. Budovanie zberného dvora tak zostáva stále veľkou neznámou, ako aj zámer budovania spaľovne.
Juraj Smatana, člen mestskej komisie pre životné prostredie, výstavbu a dopravu a zástupca občianskeho združenia načrtol isté obavy: „Centrálny zberný dvor tu už začal smrdieť, a ešte je to len projekt. Koná sa poza chrbát výborov v mestských častiach, odborných komisií. Poslanci sú tlačení k schvaľovaniu dokumentácie, ktorú ani nevideli. Mám podozrenie, že je za tým dohoda pár vplyvných firiem. Asi chcú ovládnuť celý odpadový biznis v meste a naviac vytvoriť priestory, kde by sa spracúvali a likvidovali aj odpady zvonka," povedal Juraj Smatana.
Podľa neho by na to doplatili obyvatelia Považskej Bystrice, finančne aj svojím životným prostredím. V tesnej blízkosti plánovaného zberného dvora sú viaceré strojárské pracoviská, obytné domy, športové areály a školy. Mesto malo pripravený aj projekt predĺženia fungovania skládky v Sverepci na dva i päť rokov. Pri dlhšom variante sa uvažovalo, že v novej kazete by sa ukladal odpad zo spaľovne.
Na naše otázky, ktoré sme zaslali už pred niekoľkými týždňami mestu a týkali sa vysvetlenia, čo sa myslia pod energetickým zhodnocovaním odpadu, v akom zariadení a kde, sme odpoveď sme nedostali. Garantované zo strany vedúceho útvaru majetku Petra Adama bolo len to, že mesto o budovaní spaľovne neuvažuje. Aktivity súkromných investorov však vylúčiť nemohol.
Viazne informovanosť
Poslanec Rudolf Karas vidí problém aj v tom, že viazne informovanosť. „Problém nemusel byť takýto vypuklý a mohlo sa to riešiť celkom inak. Nemali by sme porušovať systém, že sa rokuje najprv v mestskej časti a potom v komisiách, rade a zastupiteľstve. Ľudia nie sú informovaní. Môžu mať aj strach z toho, keď nevedia o čo ide, či nebude ohrozená hygiena a životné prostredie. Poslanci nechcú blokovať iniciatívy, len chcú mať konkrétne informácie, ak majú niečo schvaľovať."
