NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Výstavu v mestskom kultúrnom stredisku 25. mája otvoril rumunský veľvyslanec Florin Vodita. Je malým zlomkom okamžikov, ktorými prešla Rumunská armáda počas nášho oslobodzovania.
Hrôzy vojny, ale aj šťastné dni oslobodenia
Dokumentárne archívne zábery zaznamenali vojnoví fotografi na bojiskách, ale aj v zázemí. Nafotili transport munície, pochovávanie mŕtvych hrdinov, utrápené matky nad hrobmi, vojnových zajatcov či tancujúce devy počas oslobodenia. Fotografie približujú boje v našom regióne, pobyt pechoty v Trenčianskych Tepliciach alebo dve skupiny strelcov na letisku v Piešťanoch. „Je obdivuhodné, že v drsných vojnových podmienkach vznikli tieto fotografie.
Dnešným vojnovým fotografom do určitej miery uľahčujú prácu agentúry. Vôbec si nedokážem predstaviť, či tieto fotografie vyvolávali priamo v poli," povedal novomestský fotograf Fedor Tučka. Autenticitu vystavených fotografií zvýrazňujú dobové škrabance, ktoré neuberajú týmto fotografiám vysokú historickú hodnotu.
Spomínali aj na exhumáciu rumunských vojakov
Vernisáže sa zúčastnili aj pamätníci na oslobodenie mesta a rumunských vojakov. „Piati vojaci z Rumunska bývali desať dní v našom dome v Dolnom Srní. Správali sa veľmi korektne, žili skromne, za stravu boli veľmi vďační. Najradšej mali mlieko a mojej mame pomáhali dojiť kravy," spomínal Milan Šimovec (70). Vtedy sedemročný chlapec ochorel a mal vysoké horúčky. Vyliečiť ho pomohol aj jeden z Rumunov, ktorý bol lekár.
Vojaci už dokázali hovoriť lámanou slovenčinou. „Vozili ma na dvore na obrnenom transportéri, aj roh domu sa im podarilo vyrúcať," zasmial sa Šimovec. Na vojnové zverstvá nezabudne Novomešťan Dušan Macejka, ktorý ako deväťročný chlapec zažil exhumáciu padlých rumunských vojakov krátko po vojne. „Cintorín s hrobmi bol v miestach, kde je dnes socha Dominika Štubňu Zámostského. Každý vojak mal pri hrobe vyrezávaný kríž. Rakvy otvárali vojaci a potom telá prevážali na cintorín do Zvolena," spomínal Macejka.
Padlo 122 rumunských vojakov
„Politici na celom svete by sa mali poučiť z týchto utrpení. V nezmyselnom boji zomierali aj ženy, matky a ich deti," povedal primátor mesta Jozef Trstenský, podľa ktorého je nutné pripomínať ľuďom udalosti z čias druhej svetovej vojny, prostredníctvom dokumentárnych filmov. Ako skonštatoval Florin Vodita, rumunské jednotky sa podieľali na oslobodzovaní územia Slovenska od 18. decembra 1944 až do skončenia vojny najmä v jeho južnej a strednej časti. „Z vyše dvestotisíc vojakov na území Slovenska zahynulo, alebo ostalo nezvestných šesťdesiattisíc," povedal. Rumunskí vojaci sú u nás pochovaní na Ústrednom vojenskom cintoríne vo Zvolene, v regióne aj na miestnych cintorínoch v Starej Turej a Trenčianskej Teplej.