TRENČÍN. Kompromisy to sú krysy. Spieva Jožo Ráž so skupinou Elán. A má pravdu. Základom kompromisu je dohodnúť sa na nedohodnuteľnom. Stretnú sa dve strany s diametrálne odlišnými názormi a nevedia sa dohodnúť. Nik nechce popustiť, každý má svoju pravdu. Lenže čas sa kráti a z kuchyne sa už valia omamné vône garnátov, homárov, krúžkov z karmala a iných dobrôt, podľa toho v ktorej krajine prebieha rokovanie. A tak treba urýchlene pristúpiť ku kompromisu aby žraločie steaky náhodou nevychladli. Po jedle a vyčvachtaní sa v mori, (lebo jednania prebiehajú zásadne v prímorských strediskách), sa uzavrie kompromis. Tu treba poznamenať, že základom výbavy kompromisníka je asi desaťtisíc strán textu vo fascikloch, ktoré ostentatívne položí na rokovací stôl a ktoré nikto nikdy nečítal.
Druhá strana spraví to isté a ešte sa vytasí aj s videoprojekciou. Najdôležitejšou časťou výbavy rokujúcich strán však ostávajú slnečné okuliare, plavky a opaľovací krém s ochranným faktorom sedem, lebo sedmička je šťastné číslo. Skúsenejší harcovníci majú pribalené aj plutvy a potápačské okuliare. Pekná mušľa pre manželku sa vždy zíde. Ak sa rokovanie deje vo švajčiarskych Alpách bez lyží ani na krok. A netreba zabudnúť na dobré voskovanie, jednanie môže pokaziť mokrý sneh. Po skončení rokovania, na ktorom sa nič nedosiahlo, musí vedúci delegácie predložiť po návrate domov výslednú správu nejakej komisii, ktorá ani na začiatku nevedela o čo vlastne ide. Referát má obyčajne nasledovný text: „Počas rokovaní, ktoré prebiehali v zložitej a napätej atmosfére, (rozumej - boli veľké vlny, resp. padal ťažký, mokrý sneh, bola hmla a lanovka sa nebezpečne hojdala), sme predsa len dospeli k obojstranne výhodnému výsledku. Je pravdou, že z našich požiadaviek sme museli spustiť 50 percent ale za veľký úspech možno považovať, že toľko musela spustiť aj druhá strana".
Ešte vyčerpávajúce bývajú rokovania o vyjednávaní mieru v prípade, že si obe zúčastnené strany práve vysvetľujú pomocou tankov a rakiet rôzne názory na pečenie babkiných makových buchiet. Strana A navrhne, že už nebude strieľať do vojakov strany B. Obom sa uľaví. Strana A samozrejme zatají, že jej veľkorysá ponuka je založená na skutočnosti, že už nemá ani jeden náboj. Strana B zasa pre zmenu odtají, že aj tak by nebolo na koho strieľať lebo armáda sa už dávno samodemobilizovala a vojaci sa venujú pod duchnami úplne iným radovánkam ako je metanie rôznych ohnivých gulí všemožnými smermi. Kompromis trvá až do povolania záloh na strane B a doplnení streliva na strane A. Všetko skomplikuje komisár nejakej zbytočnej medzinárodnej inštitúcie, ktorý si až v lietadle všimne kam vlastne letí. Paradoxne občas niečo vybaví. Napríklad dodávky zbraní obom stranám, ktoré promptne zabezpečí vláda jeho krajiny.
Ale aj tak najväčší paradox sa udial u nás na Slovensku. V Žiline odhalili zaujímavú atrakciu. Je ňou postava na niečom čo pripomína lampu, nad hlavou drží čudo čosi ako transparent. V skutočnosti ide o sústavu solárnych článkov, ktoré cez deň nabíjajú akumulátory, vďaka ktorým socha v noci svieti. A teraz sľubovaný paradox. Skulptúru pochválili aj najslovenskejší Slováci akých kedy rodná hruda nosila. Ktosi z poradcov im zabudol oznámiť, že autorom a realizátorom diela je budapeštiansky Maďar István Csákány. A to všetko pod Janovým nosom. Júúúj ale som sa narehotal. Neprešlo ani pár hodín a znova mi išlo od smiechu bránicu roztrhnúť. Pán biskup Zvolenský vyzval omladinu aby sledovala televíziu iba dve hodiny denne. Vraj dlhšie sledovanie ohlupuje. Paradoxne cirkevná, (presnejšie katolícka), televízia Lux má vysielať 12 hodín denne. A zasa paradox. Ak mladý človek vyčerpá tie dve hodiny na sledovanie vzdelávacích, vedeckých alebo iných náučných programov zákonite mu neostane čas na cirkevnú.
Jedine, že by niekto presne definoval povolené ohlupovanie a nepovolené ohlupovanie. Rázne, nekompromisne a bez paradoxov.
