NOVÉ MESTO NAD VÁHOM. Dnes však už iba nostalgicky spomína na doby, keď na Slovensku koncertoval viac ako v Čechách a prechodil všetky koncertné sály. Jeho „holky ze školky " Magdalénka, Apolénka s Veronikou ostanú však navždy nezabudnuteľné, platňu s touto pesničkou si kúpilo vyše milión ľudí.
Vaši priaznivci si vás navždy spojili so superhitom Holky z naší školky. Tohto fenoménu zrejme nebolo jednoduché sa zbaviť...
Mám pocit, že fenomén tejto skladby stále existuje. Nech prídem kamkoľvek, všade sa ma pýtajú aj na Petra Kotvalda i Hanku Zagorovú. A keď je uvoľnenejšia nálada, všetci chcú, aby som „holky ze školky" zaspieval. Nevadí im ani to, že už spievam bez Petra Kotvalda sám. A tak spievam sám aj ďalšie hity - V pohodě, Dajánu. Ľudia tie skladby stále chcú a všetci spievajú so mnou. Spevák si nič iné nemôže priať.
Stane sa vám, že vás ešte aj dnes po uliciach naháňajú vaše „fanynky" z tejto zlatej doby?
Chvalabohu, stáva sa mi to stále aj dnes. Akurát, že tie „holky z naší školky" sú už vo veku, že sa sám seba pýtam, či je to babička alebo tetička (smiech). Je to však milé, príjemné. Ale dokonca za mnou chodia prekvapivo aj chlapi nad tridsať rokov. A je mi dobre, keď tvrdia: Stando, mi sme vyrástli na tvojich pesničkách i reláciách, ktoré si moderoval". Veľmi radi na to spomínajú. Chýba nám tu dnes veľa vecí, čo by nám urobili radosť.
Vrátili ste sa medzi slovenských fanúšikov. Majú inú mentalitu, ako vaši českí priaznivci?
Nerozdeľujem ich na slovenských a českých. Ešte aj dnes, keď hrajú Slováci futbal proti Francúzom, tak to beriem tak, že hrajú naši. Márna sláva, je to u mňa tak. A teraz, keď ste nás porazili vo futbale, som si pomyslel, že keby sme tak postavili dnes spoločnú jedenástku, tak na nás nikto nemá.
Vzťahy s Petrom Kotvaldom však zrejme už také blízke nie sú ako v časoch vašej najväčšej slávy...
Naše vzťahy sú zvláštne (dlhé zamyslenie a úsmev). Hrnú sa nám však ponuky na našu spoluprácu i natočenie nových skladieb. Podarilo sa nám teraz predať behom týždňa 90-tisíc CD albumov so starými spoločnými skladbami, čo je neuveriteľné. A po mnohých rokoch sa od nás žiada dokonca vydanie Sandokana! Za štrnásť dní máme ísť znovu s Hankou Zagorovou a Petrom Kotvaldom na spoločné vystúpenie v Konopišti.
Po rokoch strávených s Petrom ste sa dali na sólovú dráhu. Dnes spievate aj v muzikáli Traja mušketieri
Hrám Portosa. Je mi to veľmi blízka úloha. Ešte ako chlapec som sa hrával na mušketierov, akurát som chcel byť D´Artagnan (smiech). Ale keďže som dostal ponuku hrať Portosa, tak som si uvedomil, že som už asi starší človek. A ešte som aj pribral. (smiech). Ale hrám túto úlohu už dva roky a fakt ma to baví.
Zažili ste slávu v oboch politických režimoch. Ktorý bol pre speváka jednoduchším?
Ťažká otázka. Dnes nie je žiaden problém vydať album. Stačí mať sponzora a financie. Dôležité je to však dostať medzi ľudí a do distribúcie. V minulom režime som sa o veci typu „ako niečo dobre predať" vôbec nemusel starať a išlo to absolútne mimo mňa. O to sa vtedy postaral Karel Vágner. Dbal som o to, aby som dobre spieval, vedel perfektne texty a mal príťažlivé skladby.
Možno aj to sú príčiny, že väčšina spevákov dnes na scéne vydrží iba krátkodobo a zrazu ich niet...
Je to prirodzený stav. Každý, kto má rád hudbu a dobre mu to spieva, chce vydať album a zaspievať si pred ľuďmi. Mať však šláger, ktorí budú poznať v dnešnej dobe skutočne všetci, tak to je naozaj veľmi ťažké. Vďaka našej slávnej dobe mám dnes tých šlágrov na rozdávanie. Bombou je aj to, že ich nepoznajú iba Česi a Slováci, ale hrajú sa aj v Poľsku a v ďalších okolitých krajinách.
Nepoškodzuje spevácku scénu dnešný agresívny šoubiznis a často veľmi zlé vzťahy v ňom?
Máte pravdu. Dnes je doba, bohužiaľ, o peniazoch a veci srdiečka naozaj chýbajú. Systém je, žiaľ, v tejto dobe takto nastavený. Človek nemusí myslieť na peniaze až vtedy, keď ich skutočne má.
Čo ťahá napriek tejto ťažkej dobe fanúšikov k hudbe?
Diváci na Slovensku aj v Čechách sa chcú baviť a chcú utiecť od každodenných starostí. Prial by som im, aby ich neopustila dobrá myseľ, aby túžili po dobrých a pekných piesňach, ktoré im majú čo povedať.
