TRENČÍN. Ladislav Moško, Milan Šišmiš, Rudolf Moško a Milan Struhárik (autor bronzovej busty Bazovského), na stretnutí priblížili mnoho prežitých okamihov v galérii.
Myšlienka založiť galériu v Trenčíne sa zrodila v šesťdesiatych rokoch minulého storočia. Partia nadšencov výtvarného umenia Svetozár Ábel, Ladislav Moško, Ladislav Zdvíhal, Rudolf Moško a ďalší umelci sa stretávali v kaviarni hotela Tatra, kde zrod galérie spoločne „upiekli". Chceli, aby Trenčín malo dôstojnú kultúrnu ustanovizeň. Podľa slov bývalého riaditeľa Trenčianskeho múzea Milana Šišmiša ich čakalo množstvo vybavovania od inšpektorátu pamiatok, múzeí a knižníc, bývalého Okresného národného výboru, neskôr Krajského národného výboru. O post riaditeľa sa uchádzali štyria: Svetozár Ábel, Ivan Pietor (bývalý minister dopravy za DS, ktorý ako 93 - ročný zomrel v roku 1997), Ladislav Moško a Ladislav Zdvíhal. Prvým riaditeľom sa stal Ladislav Moško, ktorý ju viedol v rokoch 1969 - 1991.
Zriaďovacia listina o galérii chýbala
O názve galérie informovali aj ešte žijúceho známeho maliara Miloša Alexandra Bazovského (11. 1. 1899 - 15. 12. 1968), ktorý v tom čase býval vo vile na Kukučínovej ulici v Trenčíne. Majster štetca súhlasil s pomenovaním galérie jeho priezviskom. „Minulý rok sme potrebovali zriaďovaciu listinu o galérii, skrátka nemohli sme ju v archívoch nájsť," s úsmevom dumala riaditeľa galérie Danica Lovišková. Napokon našli platový dekrét prvého riaditeľa galérie Ladislava Mošku a zriaďovaciu listinu podľa nej vytvorili.
Galéria a jej začiatky
Umelecké pásmo Bola raz jedna galéria priblížilo vývojové cesty a umelecké premeny galérie od vzniku, až po súčasnosť. Galériu Miloša Alexandra Bazovského v Trenčíne založili šesť mesiacov po príchode ruských vojsk v roku 1969. Pri príležitosti jubilejného 1800. výročia prvej písomnej zmienky o Trenčíne sa presťahovala do priestorov Piaristického gymnázia, odkiaľ sa presťahovali po vrátení budovy piaristom na Palackého ulicu.
Prvým vystavujúcim umelcom bol maliar Jozef Šturdík. Dôležité osobnosti v jej existencii boli Svetozár Ábel a Michal Poruban. Galéria M. A. Bazovského organizovala výstavy aj na hrade v Delovej bašte.
