Článok pokračuje pod video reklamou
Daniela Hammoudová, matka dvoch detí Fatimy a Husseina, ktoré ich otec Libanončan Mahmud Hammoud vzal do svojej vlasti, bez jej vedomia, zostáva, po verdikte náboženského súdu na Slovensku. Deti zveril súd otcovi a tak budú vyrastať v Libanone.
DUBNICA NAD VÁHOM. Pred viac ako rokom odišiel Mahmud Abbas Hammoud s deťmi Fatimou a Husseinom na výlet do Bojníc. Deti domov do Dubnice však už nevrátil. Polícia po deťoch vyhlásila medzinárodné pátranie. Otec s deťmi odišiel cez Nemecko a Taliansko s falošnými pasmi do Libanonu. V októbri sa začal šiitsky náboženský súd, ktorý riešil dve žaloby. Jedna sa týkala zverenia detí do opatery matky, druhú žalobu podal Mahmud na Danielu za to že opustila rodinu a odišla na Slovensko a žiadal jej návrat do Libanonu a poslušnosť.
Na marcovom pojednávaní islamský sudca rozhodol o zrušení manželstva Hammoudovcov, keďže to prestalo plniť svoju funkciu. Sudca vyslovil trikrát predpísanú formulu „Daniela, si oslobodená od manželského zväzku", a deti podľa zákonov šaríe prisúdil otcovi. Matke potvrdil právo stretávať sa s deťmi tak často, ako len bude chcieť. Keďže Slovensko nemá s Libanonom uzatvorené žiadne medzinárodné zmluvy, Daniela sa musí tomuto verdiktu podriadiť. Na Slovensku bolo toto manželstvo rozvedené už pred viac ako rokom.
Aký bol presný verdikt šiitskeho náboženského súdu?
Verdikt bol vydaný už koncom minulého roka, ale my sme sa ho dozvedeli až tento rok v marci. Píše sa v ňom, že otec nie je povinný vydať deti na Slovensko a matka sa má vrátiť k rodine. Manžel sa má k nej správať slušne a úctivo a pokiaľ sa matka nevráti tak má matka právo vidieť deti dvakrát do týždňa. Keď bol vydaný tento verdikt, môj právny zástupca požiadal o rozvod a manželstvo bolo okamžite rozvedené.
Stretávate sa so svojimi deťmi?
Chodievam za nimi tak často ako sa dá, ako mi financie dovolia. Najmenej tak raz za tri, štyri mesiace.
Plánujete sa za nimi vysťahovať?
Nie, neplánujem. Počítam s tým, že sa sem raz vrátia a chcem im pripraviť zázemie tu na Slovensku. Okrem toho, neviem si to ani celkom dobre predstaviť, kde by som bývala, akú by som mala prácu...
Koľko musia mať rokov, aby sa vedeli samé rozhodnúť, že kde chcú žiť?
Je to po dovŕšení puberty, takže u dievčaťa asi dvanásť a u chlapca trinásť rokov.
Koľko majú teraz rokov?
Dcérka má desať a syn šesť rokov.
Nebojíte sa postupného odlúčenia od detí?
Nebojím. S deťmi máme veľmi dobrý vzťah, často spolu telefonujeme. Stále sa pýtajú kedy prídem. Jednoducho, pochopili ako to funguje a tešia sa na mňa. Keď sme tam spolu, tak si to vynahradíme.
Ako sa k tomu stavia váš bývalý manžel? Umožňuje vám stretávať sa s deťmi?
Veľmi mi nepomáha ani sa nesnaží mi situáciu uľahčiť. Musím si platiť ubytovanie v hoteli a postarať sa o všetko sama.
Myslíte že sú tam šťastné?
Oni to ešte nejako nevedia posúdiť. Sú malé a berú to tak, že sú tam kde sú. Nevidím, že by tam nejako extra trpeli, ale z môjho hľadiska, samozrejme, tu mali lepšie materiálne zabezpečenie, väčšie možnosti aj vo vzdelávaní. Tam napríklad nemajú žiadne krúžky. Beriem to z iného pohľadu, tu mali viacej možností.
Podľa posledných informácií ste uvažovali že sa obrátite aj na civilný súd v Libanone. To je v akom štádiu?
Toto nie je možné, pretože pod civilný súd spadá iba trestné právo. Všetky rodinné záležitosti spravuje náboženský súd - či už je to židovský, kresťanský alebo moslimský. Toto sa v civilnom procese vôbec nedá riešiť.
