totiž prepukla úplne inde.
TRENČÍN. My Slováci máme v otázkach mája jasno. Máme prvý máj a potom aj druhý a tretí. Česi sú zjavne zmätení, lebo majú první máj ale druhý deň je už květen. Aj v iných veciach sú akýsi divní. Keď slovenský chlapec chodí do banského učilišťa je z neho baník a potom chodí pracovať do bane. Český mladý muž sa musí potiť od neistoty čo vlastne je. Chodí do báňského učiliště, po skončení je z neho havíř alebo horník a pracuje v dole. A potom prečo sú českí baníci nervózni. Ale poďme naspäť k lásky času.
V máji sa okrem stromov a kveteny prebúdza aj fauna, čiže chlapi. V krvnom riečisti im začínajú kolovať nebývalé kvantá hormónov a zatemňujú aj posledné zbytky zdravého rozumu. Je prirodzené, že tento jav sa vyskytuje najviac u mladých juncov, ľudovo žrebcov. Potom je určitá veková medzera a harašenie sa začína znova po päťdesiatke.
Čím je chlap starší, tým viac mu haraší. Nielen v máji. Nevie pochopiť, že mladá osemnástka ho môže uťahať aj telesne aj finančne. On nezvláda ani jedno ani druhé. A tak blbne a blbne a rýpe si kanál vlastnej záhuby. Z tohto pohľadu je sedemdesiatka vlastne konečným vykúpením.
Máj je zaujímavý aj iným spôsobom. Opäť má prísť na Slovensko cirkus. Neviem načo. Cirkusu si tu užívame viac ako dosť. Cirkusanti sú akýsi premnožení. (Asi sa roja). V cirkuse sú všeobecne najobľúbenejší šašovia. Máme ich neúrekom. Jeden šašo odstúpi z postu ministra, druhý šašo ho nahradí, tretí ho schváli do funkcie a štvrtý ho v prezidentskom šapitó vymenuje, aby šaškoviny mohli nerušene pokračovať. Vzorná spolupráca.
V cirkuse majú pojazdný zverinec. Takisto ide o zbytočne vyhodené peniaze. My máme stály zverinec na Vodnom vrchu. Má 150 nenažratých šeliem, ktoré poslušne papajú z ruky svojim straníckym krotiteľom. Ani artisti nemusia prísť. Aj tých máme dosť. Premety, saltá, náhle zmeny orientácie, kolektívna strata pamäti, všetkého je nadostač. Naviac máme dve absolútne svetové atrakcie. Mastného hrocha a slona v porceláne.
Predchodcom mája je samozrejme apríl. Ľudia ho podvedome spájajú s nejakými bláznovstvami a kanadskými žartíkmi. Aj boli. Na vrcholné variétne číslo sme museli čakať takmer do konca mesiaca. Predviedol ho v priamom prenose istý pán. Keď sa ho redaktor spýtal ako je možné, že počas jeho trojmesačného pobytu v Anglicku bez mihnutia oka poberal kráľovský poslanecký plat, odpovedal skutočne geniálne. Vraj aj učitelia majú sedem týždňov prázdnin a nik sa nad tým nepozastavuje.
Oblial ma pot, obišli mdloby a na chvíľu ma postihla vlčia tma. Zabudol akosi dodať, že učiteľ nemá asistenta, že nemá laptop, na ktorom si počas výkonu práce pozerá holé baby prípadne šport. A že za katedrou nemôže driemať a čítať dennú tlač. A že po skončení výuky si do tašky pribalí horu písomiek, aby ich doma opravil a spravil si prípravu na druhý deň. A ženu čaká ju ešte domáca šichta.
Mám doma obrovské množstvo kníh. Manželka mi raz povedala, že ak budem v kupovaní pokračovať preboríme sa k spodným susedom. Z knižnice sa mňa vyzývavo pozerá biely prebal prednášok o psychoanalýze od Siegmunda Freuda. Autor v knihe veľmi presne definuje pojmy ako idiocia, debilita, imbecilita, prípadne vrodený kreténizmus. Musím si to znova prečítať lebo niekedy naozaj neviem ľudí zaradiť.