UHROVSKÉ PODHRADIE. Na zrúcanine hradu Uhrovec nad obcou Uhrovské Podhradie v okrese Bánovce nad Bebravou začali stavať tradičnou technológiou prístupový drevený most, ktorý bude kópiou nezachovaného pôvodného mosta.
V tejto súvislosti sa tam uskutočnil dvojtýždňový medzinárodný pracovný workshop, ktorého hlavným cieľom bolo zdokonalenie aktérov v tradičných zručnostiach a popri tom začatie budovania spomínaného prístupového mostu. Workshop skončil v závere tohto týždňa. Zúčastnilo sa na ňom 17 tesárov z Nórska, Nemecka, Poľska Litvy, Českej republiky a Slovenska. Opracovávali dubové kmene, a to ručne iba pomocou tesárskych sekier. Pílu využili len na spílenie stromov, informovala Erika Horanská z organizácie Academa Istropolitana Nova, ktorá v spolupráci s Nadáciou pre záchranu kultúrneho dedičstva pracovné stretnutie zorganizovala. Finančné prostriedky na podujatie vo výške 12.000 eur (361.512 Sk) pochádzajú s európskeho programu Kultúra 2000 a podporilo ho aj Ministerstvo kultúry SR.
Počas workshopu sa podarilo vytesať všetky hlavné nosné konštrukcie mosta a osadiť nimi prvé pole na zachované piliere. Ide o pomerne náročné presné práce, pretože na spájanie trámov nemôžu použiť kovové prvky. Iba v časti, kde sa bude most napájať na vchod na pôvodnú bránu, použijú ručne kované obruče. Tak, ako to robili v stredoveku, vysvetlil technológiu Peter Horanský z uvedenej nadácie, ktorý sa na záchrane Uhrovského hradu podieľa už niekoľko rokov. Projekt mosta navrhol architekt Jaroslav Kilián podľa kresieb z 18. storočia, ale vychádzal aj z podobných premostení pri iných slovenských hradoch. Most bude dlhý približne 12 metrov a preklenie asi štyri metre hlbokú hradnú priekopu. Bude však o niečo užší, pretože sa zrútila časť nosného brala, na ktorom bola časť mosta uložená, konštatoval Horanský.
Podujatie ukázalo, že záchrana drevených kultúrnych pamiatok torzálnej architektúry, nielen na Slovensku, ale aj v celej Európe, si vyžaduje značný počet odborníkov, najmä tesárov, ktorí ovládajú pôvodnú technológiu. Kým vo viacerých vyspelých krajinách s podporou štátu už vychovávajú takýchto odborníkov, v SR sa tejto činnosti venujú iba nadšenci. Napríklad zo štyroch slovenských účastníkov boli traja vysokoškolsky vzdelaní ľudia a iba jeden vyučený tesár, uviedla Horanská. Dodala, že workshop bol iba prvou etapou, pretože na moste je hotová sotva štvrtina prác. Po mesačnej prestávke sa tesári a dobrovoľníci na hrad opäť vrátia a uskutoční sa tam aj medzinárodný Tábor stromu života. Práce na záchrane ruiny hradu Uhrovec však trvajú už približne desať rokov. Brigádnici najskôr vybudovali náhradný most zo stavbárskeho lešenia. Potom sa pustili do spevňovania hradných múrov, klenieb a budovania provizórnych striech, aby zamedzili ďalšej erózii hradu.
Hrad Uhrovec patrí medzi najstaršie slovenské hrady. Vznikol v prvej polovici 13. storočia. Na hrade sa striedali majitelia, patril aj Matúšovi Čákovi Trenčianskemu i Stiborovi zo Stiboríc, majiteľovi beckovského panstva. V roku 1562 kráľ Ferdinand I. daroval hrad Františkovi Zayovi za verné služby. Zayovci sú smutne známi nepriateľským postojom k národnému obrodeniu Slovákov. V 18. storočí hrad spustol. Pravdepodobne aj preto, že ho vraj vypálili slovenskí dobrovoľníci v roku 1848. Najlepšie je zachovaná kaplnka a románska časť hradu.
