TRENČÍN. Takmer osemdesiat druhákov univerzity Breda prišli do Trenčína, aby skrášlili okolie Špeciálnej Základnej školy Vladimíra Predmerského a namaľovali plot. Sú to študenti manažmentu a vymyslieť projekt, ktorý by uskutočnili v zahraničí je súčasťou ich školskej prípravy.
Ako povedal ich lektor Serge Verwiel, na procese prípravy i samotnej realizácii projektu si študenti natrénujú vedenie kolektívu, spravia prácu, ktorú začnú, ale i dokončia a to všetko v cudzine, kde je to ťažšie pre jazykové i kultúrne bariéry.
S prípravami projektu začali vlani
Pri hľadaní na internete narazili na Fond Dr. Klauna, ktorého zakladateľ je ich krajan Jacques van den Linden. Ako uviedla správkyňa fondu na Slovensku Janka Sedláčková, mladých Holanďanov oslovila myšlienka, že fond pomáha deťom, ktoré musia žiť, z rôznych príčin, mimo svojich rodín. Požiadavka študentov manažmentu bola, aby tu mohli v teréne vykonať prácu, ktorú začnú aj dokončia a jej výsledok bude mať všeobecný osoh.
A tak oslovila riaditeľku špeciálnej školy Jarmilu Blaškovú, tú vraj hneď napadlo, že potrebujú natrieť plot. „Študenti pracovali tri dni a všetko si zabezpečili sami. Výsledok je viditeľný pre naše deti a aj širokú verejnosť. Ich práca je úžasná a mňa teší že si nás vytipovali. Možno si niekto povie, že je to banálna vec, taký plot, ale pre naše zariadenie je to obrovská pomoc, najmä keď chýbajú prostriedky,“ povedala Blašková.
Natreli plot dlhý sedemsto metrov
Za tri dni práce študenti natreli celkovo asi sedemsto metrov plotu okolo celej školy, preliezky, ploty vo vnútri areálu, plechové brány na garážach a keď zistili, že škola bude organizovať paralympiádu, obnovili aj čiary na ihrisku.
Študenti nečakali s takou plochou. „Spotrebovali napokon takmer sto kilogramov farby, dokupovali sme asi päťkrát a dosť problematicky sme ju zháňali. Všetku sme vykúpili,“ okomentovala úskalia projektu Sedláčková.
Pri výbere, čo dajú študentom robiť uvažovali aj o „mokrom variante“ a dali by im natierať lavice. „Keby tu boli dlhšie, našli by sme pre nich aj ďalšie osožné práce. Sme veľká škola,“ dodala riaditeľka, ktorý by vedela pre nich pripraviť program aj o rok. „Počas kalamity sme prišli o veľa stromov, tak by sme im dali vysadiť stromčeky a keby priniesli aj nejaké cibuľoviny, požiadali by sme ich, aby nám v našom arboréte vybudovali holandskú voňavú záhradu.“
Prax je veľkou skúsenosťou
Škola na realizáciu projektu neprispieva, na všetky náklady, materiál, náradie, cestovné či ubytovanie si musia zohnať financie sami. „Na podporu projektu v Holandsku sme zorganizovali aj hudobné koncerty,“ povedala študentka Chantal van Ravesreijn. Ako skonštatovala Loes van der Wallen, peniaze sa im zháňali od sponzorov ťažko, pretože boli veľká skupina. Súčasťou ich úlohy bolo projekt dostatočne odprezentovať v miestnych holandských médiách.
Irene van Looij patrila do študentského výboru, ktorý organizoval cestu a pobyt. Ako povedala, kontakty hľadali na internete, ubytovanie napokon vybrali v autokampingu na Ostrove. Pri výbere reštaurácie mali problémy. Keď telefonicky oslovili trenčianske reštaurácie, len v niektorých s nimi dokázali komunikovať v angličtine. Ivo Kortewegt, poznamenal, že ich kontaktovali aj mailami so žiadosťou o stravovanie skupiny, ale ani nedostali odpoveď. „Vaše reštaurácie asi na maily neodpovedajú,“ dodal.
Trenčín už pred príchodom takmer dôkladne poznali
Študenti skonštatovali, že si pred príchodom do Trenčína veľa prezerali internet, videli množstvo záberov, takže keď prišli, už sa už mnohé miesta poznali. Holandskí študenti majú takúto prax v zahraničí povinnú.