KÁLNICA. Pochod zorganizovali samosprávy obcí spod Inovca v spoluprácu s Greenpeace v sobotu 25. apríla. V lokalite Pod Inovcovm majú spoločnosti vykonať geologický prieskum v dvoch územiach Kálnica-Selec a Kálnica-Hôrka. Práve preto sa z Kálnice vydali asi dve stovky aktivistov a občanov na trojkilometrovú trasu do doliny, kde by malo byť prieskumné územie. Tu symbolicky zhodili drevenú imitáciu ťažobnej veže.
Ako povedal starosta obce Kálnica Miroslav Borcovan, aj miesto, kde umiestnili drevenú ťažobnú vežu, nie je vybraté náhodne. „V čase intenzívneho uránového prieskumu, práve tu bola osadená ťažobná veža.
V lesoch za Kálnicou sa v hĺbke asi päťsto metrov nachádzajú ložiská uránu. Odhalili to prieskumy, ktoré robili ešte za socialistického Československa v osemdesiatych rokoch. Počas prieskumov tu vtedy urobili cez 300 vrtov, vyvŕtali do zeme dve štôlne dlhé cez 800 a 500 metrov s ďalšími chodbami. Výsledky prieskumu zverejnila aj obec vo svoje monografii.
„V prípade ťažby tu urobia hĺbkovú baňu, odkalisko a okolie by sa zaviezlo hlušinou," varoval Borcovan. Stanislav Svatík, starosta Selca, ďalšej obce, ktorá je zahrnutá v plánovanom prieskumnom území, upozornil,že je hazardom uvažovať o ťažbe v tomto husto obývanom území. „Zameranie oblasti má byť úplne iné ako ťažba uránu. Selec je zásobárňou pitnej vody pre krajské mesto už 40 rokov."
Po baníkoch a prieskumoch zostal zničený les
Medzi účastníkmi pochodu boli aj Kálničania, ktorí si pamätajú prieskumy z 80-tych rokov. „Som poľovníkom a často chodím do lesa a dnes sú v mieste, kde robili prieskum, prepadnuté štôlne, sú tam tabule so zákazom vstupu a kto to nepozná, je to nebezpečné," hovorí Jozef Snopek. Podľa Kálničana Pavla Dovinu by ťažba výrazne zasiahla do života ľudí v obci a museli by opustiť bydlisko. „Nechceme, aby sa devastovala príroda, radšej nech je urán tam, kde je, pod zemou, to neuškodí nikomu." O Alexandrovi Urbanovi manželka Anna prezradila, že celý život strávil v horách, je vášnivý hubár a chodí čistiť aj studienky. Aj keď už ťažšie chodí, pochodu sa zúčastnili. „Nechceme ešte raz zažiť to, čo pred rokmi, preto sme prišli," tvrdia obaja. „Keď sa robili pred tridsiatimi rokmi prieskumy, celé noci vozili nákladné autá z obce kamene s rudou. Všade bol hluk a prach." Ako hovorí Alexander, v lesoch po geológoch zo Spišskej Novej Vsi zostalo množstvo prieskumných vrtov. „Baníci sa čudovali, že tu žijeme a nič nám nie je. Tvrdili, že tu namerali rádioaktivitu a divili sa, že máme deti a nie sme neplodní," hovorí Alexander.
Baníci nepili vodu, báli sa rádioaktivity
Ako spomína Anna, v lesoch, kde robili vrty i ťažbu, bola studnička. „Bola tam najlepšia voda a starí ľudia ju považovali za liečivú. Baníci z nej nepili, vodu si kupovali, tvrdili, že je rádioaktívna." Pochod s rodičmi absolvoval v kočiariku Eliáš Lacko z Modrovej. Chlapček ešte netušil, že sa teraz rozhoduje aj o jeho budúcnosti. Ako povedal jeho otec Martin, problematiku ťažby sleduje, pretože sa dotýka nielen ich, ale aj všetkých obyvateľov regiónu. „Dúfame, že sa podarí vyvinúť tlak na predstaviteľov štátu, aby vzali do úvahy aj názory ľudí." Novomešťan Peter Nováčik zo Strany zelených bol po akcii spokojný. „Bola to prvá takáto akcia na Slovensku, ktorou sme sa snažili upozorniť, že tu takáto vec hrozí, a že ľudia sú jednoznačne proti."
