Je priam až neuveriteľné, ako ten čas rýchlo letí. Veď bolo to len prednedávnom, čo som v spoločnosti tohto jubilanta slávil jeho päťdesiatku. Vtedy sme všetci vedno nôtili, čože je to päťdesiatka...?
Ajhľa, ani sme sa nenazdali a Ing. Štefan Kolárik, s ktorým sa osobne poznám už pekné rôčky oslávi presne 5. mája 2002 v plnom zdraví svoje šesťdesiate narodeniny. Pravdupovediac, v tejto hektickej dobe je to úctyhodný vek, v ktorom je skutočne čo bilancovať a hodnotiť. V prípade tohto oslávenca je však priam obdivuhodné, ako z neho naďalej srší elán a chuť robiť všetko ešte precíznejšie a dôkladnejšie. Je to zanietenec, akých naše telovýchovné hnutie potrebuje najmä v týchto zložitých časoch čo najviac. Popri tom hodno napísať, že v zamestnaní vykonáva nadovšetko zodpovednú funkciu - vedúceho správneho odboru v Štátnej energetickej inšpekcii. Je to organizácia s celoslovenskou pôsobnosťou.
FUTBALOVÉ ZAČIATKY
"Pochádzam z trenčianskeho Zámostia a preto moje prvé futbalové krôčky som absolvoval ako inak - na ihrisku Odevy. Tu som odborne vyrastal od najmladšieho žiačika pod taktovkou viacerých trénerov, akými boli či už Gavač, Bučko, Brezovský, Majerík, Stančák, Haas. Mojím prvým významným futbalovým úspechom bolo, keď sme sa ako dorastenci Odevy stali v rokoch 1958-1959 majstrami vtedajšieho Bratislavského kraja a veľmi blízko sme mali aj k postupu do dorasteneckej ligy, ale rozhodujúce stretnutie s Handlovou sme prehrali 3:2, hoci nám stačila remíza a historicky úspech by bol na svete. Bol som aj v reprezentačnon výbere tohto kraja (trénerom bol prof. Hagara), kde vedno so mnou hrávali napr. Pokorný, Školík, Čambal a takto som absolvoval aj niekoľko medzikrajských zápolení po celom Slovensku. V roku 1960 sa Odeva zlúčila s TTS a tak tomu bolo aj v prípade mládežníckych tímov. V kádri dorastu (hrali sme krajskú súťaž) som sa stal kapitánom a hrával som s Mojžišom, Bartovičom, Žitňanským, Daranským, Jamborom, Kusovským a ďalšími spoluhráčmi. O rok nato, keď som už z tejto vekovej kategórie "povyrástol", chlapci predsa len do vysnívanej dorasteneckej ligy postúpili..."
MEDZI SENIORMI
" V kádri dospelých som začínal v béčku Jednoty Trenčín, ktoré hralo vtedy v II. lige. Spolu v V. Masným som bol aj vo výbere juniorov Bratislavského kraja. Počas vojenskej prezenčnej služby som obliekal dres Považana Nové Mesto nad Váhom, ktorý pôsobil v divízii. Po návrate do civilu som sa počas zimného obdobia pripravoval spolu s ligovým kádrom Jednoty, ale nakoľko vtedy tam boli lepší futbalisti ako ja, nebol reálny predpoklad, že by som tam dostal príležitosť. Nakoniec o všetkom rozhodlo moje nešťastne zranenie, keď takmer celú jar som odstál a nastúpil som iba na dva zápasy za béčko. Potom som prestúpil do Považskej Bystrice, kde okrem futbalu som dosiahol aj jeden zo svojich životných úspechov - ukončil som popri zamestnaní vysokú školu. V roku 1971 som sa vrátil späť do Trenčína a o rok nato som začal "fungovať" ako hráč, tréner, funkcionár v TJ Slovan Zlatovce. Vtedy tam funkcionárčili takí nadšenci ako Michalička, Mazánek, Novotný, Meravý, Mokrička, Vavro. Pri nich som v tejto doslova jame levovej funkcionársky veľmi získal a hoci už poniektorí nežijú, chcem im všetkým poďakovať za to, čo ma naučili. V Zlatovciach som pôsobil až do zániku futbalového oddielu. Potom som bol jedným z tých, ktorí boli v r. 1982 opäť pri zrode Odevy Trenčín, kde som bol členom výboru a trénerom a ešte tam pôsobili aj Majerík, Ševčík, Fako, Turčan a iní. Neskoršie, vďaka "príchodu" treťoligovej VTJ Sereď do Trenčína vznikla Ozeta Dukla. Bol som členom výboru, tajomníkom a neskôr tajomník pre mládež. Spolu s bývalým manažérom klubu M. Karasom sme založili športovú triedu pri Osemročnom športovom gymnáziu".
FUNKCIE V OV ČSZTV
"V roku 1975 som sa stal členom revíznej komisie OV ČSZTV, o tri roky neskôr som už funkcionárčil vo výkonnom výbore (VV) futbalového zväzu ako podpredseda. Pre zaneprázdnenosť rezignoval na funkciu predsedu v roku 1981 Alojz Prekop a odvtedy stojím stále na čele VV ObFZ v Trenčíne".
OSOBNÉ KRÉDO -
POMÁHAŤ ĽUDOM
"Futbal a vôbec šport ako taký mi dal veľa. Človek nemôže mať v ruke len bič, ale potrebné je aj pohladenie. Mojím cieľom nie je niekomu ublížiť, ale skôr sa zblížiť a nadviazať priateľsky kontakt. Mojím životným krédom je totižto pomáhať ľudom na každom kroku. Futbal je mojou doménou, dal mi v živote veľmi veľa. Jednoznačne si vážim porozumenie a ochotu mojej manželky a celej rodiny pri vykonávaní mojích dobrovoľných športových funkcií. V súčasnosti ma však trápi, že dorastenecké mužstvá v našom regióne sa postupne odhlasujú z majstrovských súťaží..."
Na záver na oslávenca iba "zabonzujeme", že mu je veľmi ľúto, že nemá syna, lebo ktože pôjde po jeho vychodených futbalových chodníčkoch?
Jedine ak už iba jeho podarený vnúčik. Tak, či onak, milý "Ičko" k tvojmu životnému jubileu všetko naj... želá taktiež aj redakcia Trenčianskych novín!
-kď-
