iamom Nagyom, sa zúčastnilo množstvo mladých i dospelých ľudí. Názor jedného z nich, 17 ročného študenta - peer aktivistu, Vám chceme sprostredkovať.
Prečítal som knihu Anjel narkomanov od málo známeho autora Viliama Nagya. Kniha má aj podnázov s dosť výstižnými slovami: Nikdy never narkomanovi. K tejto knihe by som sa nikdy nebol dostal, i keď ma problematika drog dosť zaujíma, keby vo verejnej knižnici nebolo Týždňa boja proti drogám a osobne som sa nezoznámil s autorom tejto knihy.
Vlastné poučenie
Je o ňom a jeho 3 deťoch. Deťoch, ktoré boli závislé. Závislé na drogách. On, ako otec, ktorý sa o tento celospoločenský problém nikdy predtým nezaujímal, zistil, že jeho deti berú drogy. "Donútil" svojho syna Petra (prezývaného Pego), aby podstúpil liečenie v Ľudovítove a on sa rozhodol absolvovať ho spolu s ním. Peter už predtým niekoľkokrát ušiel z liečební po celom Slovensku a tak mu otec išiel robiť "policajta". V noci ho musel pripútavať k posteli a cez deň sa pohyboval v reťaziach ako väzeň. Keby nerobil takéto opatrenia, Pego by bol ušiel zas. Z hrôzou zistil, že na narkomanov a tým aj na vlastného syna treba byť tvrdý. Nebolo to v jeho povahe, ale musel sa prinútiť. Pomerne každý narkoman sa z " toho" chce dostať von, ale nedarí sa im to. Pochopil som, že keď chcem pomôcť priateľovi ktorý berie drogu, treba to povedať - vykričať celému svetu okolo. I keď riskujeme, že ho stratíme, možno práve týmto mojím činom si začne uvedomovať, že zašiel priďaleko v skúmaní tohto "zakázaného ovocia" a že mu chce okolie pomôcť. Otec mal Pega rád a preto ho spútaval. Mnohí môžu takého konanie odsúdiť, ja však za tým vidím lásku rodiča k dieťaťu. Niekedy sú na to skutočne potrebné aj drastické prostriedky. Teraz je jeho dcéra "čistá" 4 roky a syn Viliam žije v komunite Cenacolo v Medžugorí a je abstinujúcim narkomanom už 3 roky.
Krutá pravda
Pego si však dal "zlatú strelu" a umrel. Predávkoval sa. Táto kniha nie je len o tomto. Je aj o tom, ako otec, ktorý je zvyknutý pracovať mimo svojho bydliska, v zahraničí, sa dokáže vzdať práce a ísť so synom pomáhať mu abstinovať a liečiť sa z ťažkej fyzickej i psychickej závislosti. Je o láske našich rodičov k nám - svojim deťom.
Pomoc rodičov
Pán Nagy sa teraz stretáva na rodičovských skupinách a kluboch s rodičmi narkomanov, spolu s nimi založil v Piešťanoch združenie rodičov drogovo závislých, tam si navzájom vymieňajú skúsenosti a radia neskúseným. Nemôžete si myslieť, že pošlete dieťa ( ako nejaký odpad) na liečenie a ono sa po roku vráti ako úplne iný človek! Áno, vráti, no bude to už abstinujúci narkoman a droga ktorá sa ho dotkla, sa dotkla aj celej rodiny. Treba liečiť aj rodičov narkomanov. Hlavne preto, že keď sa dieťa vráti je potrebné, aby bola rodina znova pozliepaná ako kedysi. Možno kniha s podnázvom " Nikdy never narkomanovi" vyznieva niektorým ako neláska a necitlivosť k ľuďom. Práve naopak, ide v nej o lásku k sebe a ostatným o potrebu chrániť sa, aby bol každý dostatočne silný a pripravený pomôcť svojmu dieťaťu v čase, keď bude pomoc naozaj potrebovať a žiadať. Narkoman nie je odpad spoločnosti, ale človek, ktorému treba pomôcť. Takto som vnímal knihu a osud ľudí v nej ja.
(m)
