ripomenuli práve uplynuté tri roky odvtedy, čo tragická udalosť vyriekla krutý ortieľ nad životom jedného z najznámejších a najlepších česko-slovenských, neskôr slovenských leteckých akrobatov Pavlom Čičom. Rodák z Dolnej Súče, vyrastajúci v skromných pomeroch, sa vďaka vlastným mimoriadnym schopnostiam a obrovskému úsiliu vypracoval na špičkového pilota dosahujúceho domáce i zahraničné úspechy. Bol vicemajstrom sveta, majstrom Európy, viacnásobným šampiónom Slovenska. Zároveň bol aj inštruktorom lietania, inšpektorom leteckého športu a trénerom slovenskej reprezentácie v leteckej akrobacii.
Ani po troch rokoch...
Len ťažko sa dá spomínať na tohto výnimočného človeka a pri tom ani slovom nespomenúť, čo sa odohralo 15. júna 1999 pred hangárom firmy Seagle Air. Vari najmä preto, že prípad ani po troch rokoch nie je spravodlivo uzavretý.
Rozhovory s jeho blízkymi priateľmi, ktorí nie sú ochotní uznať pochybné závery vyšetrovania, manželka, veľmi otvorene poukazujúca na skutočného vinníka smrti jej manžela, ale aj záverečná správa Leteckého úradu SR o odbornom vyšetrovaní pozemnej nehody lietadla Z-50 LX poznávacej značky OM-ARD, či počiatočné vyjadrenia tých, ktorí v čase tragédie boli tam a dnes mlčia, alebo zmizli bez stopy, ponúkajú úplne iné vysvetlenie.
Podľa popisu nehody, podanej majiteľom spoločnosti Seagle Air Ľubomírom Hlaváčom, mal Pavel Čičo nakrúcať vrtuľu lietadla vytiahnutého z hangára a káblom napojeného na zdroj elektrickej energie. Kolesá hlavného podvozku neboli podložené klinmi.
Pavla som osobne dobre poznala a bývala som veľmi blízkym svedkom jeho začínajúcich úspechov v leteckej akrobacii. A viem o jeho neoblomných zásadách, ak išlo o dodržiavanie všetkých bezpečnostných predpisov pred i počas lietania. Pavel, by nikdy s pozapínanými spínačmi v kabíne nenakrúcal vrtuľu! A vždy veľmi dôsledne dbal, aby kolesá podvozku lietadla mal podložené klinmi.
Z profesionála hazardér?
Vyjadrenia tých, ktorí majú záujem na objasnení celej tragédie a očistení Pavla Čiča naznačujú, že ktosi veľmi konkrétny z profesionála, puntičkárskeho a neoblomného inštruktora lietania, inšpektora pre vyššiu a vysokú pilotáž predpisy rešpektujúceho ako zákon, neľútostného kritika mechanikov i adeptov lietania aj za najmenšiu nedbanlivosť, mal urobiť hazardéra, nedbanlivého pilota, ktorý si pokojne vypije pri zdržiavaní sa okolo lietadiel a lietaní. Hlupáka, ktorý si priam sám hlavu strčí do vrtule, nechá ju rozsekať a na hangárových vrátach tak zanechá výkričník z vlastného mozgu.
Podľa spomínanej záverečnej správy sedem osôb sa vyjadrovalo o udalosti. Jeden zo svedkov uviedol, že"... povypínal úsekové spínače v kabíne lietadla pred príchodom komisie LÚ SR na základe požiadavky privolaného zdravotníckeho personálu, ktorý inak odmietal priblížiť sa k lietadlu. Ďalej tvrdil, že pri vypínaní kľúč zapaľovača "šťukol" a skrútil sa do polohy "vypnuté". Jeho polohu pred vypnutím nevedel presne určiť, pretože po nehode bol v strese, no domnieval sa, že kľúč bol v polohe "pravé magnetá zapnuté". Nuž, dajako musel vysvetliť, prečo sú v týchto miestach odtlačky jeho prstov!
Lietadlo sa vraj samo naštartovalo!
Nie je účelom dopodrobna v článku rozoberať celé vyšetrovanie Leteckého úradu SR. Jedno je však jasné každému, kto sa čo len trochu okolo lietadiel pohybuje a potvrdilo to aj vyšetrovanie, že samonaštartovanie lietadla pri rozkrútení vrtule nie je až také samozrejmé. A ak už motor lietadla nabehne na výkon odhadovaný svedkami, čiže 3 - 6 sekúnd, lietadlo by sa pohlo až na niekoľko desiatok metrov.
Za všetko hovoria vety v závere zápisu o vyšetrovaní: "Skutočnosti zistené pri testoch lietadla a na mieste nehody zakladajú predpoklad, že s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou by sa nezabrzdené lietadlo pri nehode pohlo do vzdialenosti väčšej ako dva metre... " Zreteľne povedané, lietadlo by sa muselo vrútiť do hangáru a tam rozdrúzgať.
V našom prípade sa však pohlo iba dva metre a zastavilo! Lebo niekto v ňom sedel! A, musel dobre brzdiť, pretože pri obhliadke lietadla našli brzdiace pedále zošliapnuté na doraz a zaseknuté.
Teda "... skutočnosti zistené pri testoch zakladajú predpoklad, že páky na plyn a korekciu zmesi v okamihu naštartovania motora boli v inej polohe, ako sa našli po nehode." - píše sa v záverečnej správe.
Pravda je taká, že Pavel žiadnu vrtuľu nenakrúcal. Dokazuje to aj súdnoznalecká pitva č. 24/99, potvrdzujúca skutočnosť, že "Pavel Čičo nerozkrúcal vrtuľu lietadla, ako sa udáva v oznámení, pretože pri tomto úkone na uvedenom type lietadla sa musí stáť na pravej strane."
Pavel stál kúsok od lietadla a rozprával sa s obchodným pilotom firmy Seagle Air. Ten v jednom momente, zúfalo si zakrývajúc tvár zastriekanú Pavlovou krvou kričal: "Načo som sem šiel? Musel som toto vidieť?" Vraj zážitok na ňom zanechal určité psychické následky.
Nepravdivá oficiálna verzia
Rozhovory so svedkami, konzultácie s odborníkmi a testy potvrdzujú, že Pavel Čičo vôbec nezahynul tak ako znela oficiálna verzia. Jasne to naznačuje aj posledná veta v záverečnej správe: "Skutočnosti zistené pri vyšetrovaní nehody a pri testoch lietadla zakladajú predpoklad, že v čase nehody sa v kabíne lietadla s veľkou pravdepodobnosťou nachádzala iná osoba."
Na polícii v januári minulého roku prípad uzavreli ako trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa dopustil doposiaľ neznámy páchateľ tým, že 15. 6. 1999 o 15,50 h na letisku v Trenčíne pri hangári firmy Seagle Air pri štartovaní lietadla zn. Zlín 50 LX spôsobil smrteľné zranenie zachytením listovej vrtule pilotovi Pavlovi Čičovi a vyšetrovanie prerušili, nakoľko sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce začať trestné stíhanie voči konkrétnej osobe.
Mlčiaci svedkovia
Ale konkrétna osoba je známa. Napriek tomu svedkovia mlčia. Jedni zo strachu, iní podplatení, ďalší, ktovie ešte akým spôsobom majú zapchaté ústa! A, páchateľ? Po prvom šoku, keď si hlavu trieskal o hangár a vykrikoval "Ja som ho zabil!", sa veľmi rýchlo spamätal. A konal vo vlastný prospech. Naše skorumpované prostredie mu pomohlo "vyhrať" nad Pavlom! Ale, aká to je výhra?
Ak sa vám niektoré z mojich riadkov zdajú morbídne, ja za morbídne pokladám práve to, čo sa dialo po tragédii. Ako tí, čo videli, zrazu nevideli, iní mlčali a mlčia ďalej i keď veľmi dobre poznajú pravdu.
A tak sa pýtam - žije sa vám dobre, vážení? Žije sa dobre tomu, kto vliezol do lietadla, skrútil kľúčikom a zmaril ľudský život?! Spokojní sú vyšetrovatelia, že nič nevyšetrili? Dozorujúci prokurátor zrejme tiež spáva spokojne. Čo tam, akási smrť vynikajúceho leteckého akrobata, keď sa na verejnosti pretriasajú oveľa "zaujímavejšie" kauzy!
Pravda, ľudia sú podplatní. Ale svedomie, to sa nevzdáva. Pracuje pomaly a trpezlivo. Ako kvapka vody vytrvalo padajúca do skaly. A ak ľudia sami nedokážu učiniť spravodlivosti zadosť, božie mlyny raz namelú spravodlivej múky...
Oľga Kajabová
