Ľudskej biedy je nesmierne veľa. A keby bolo sto razy viac takých, čo sa starajú o chorých, nevládnych a biednych, stále by bolo čo robiť. Takto to vníma po bližšom oboznámení sa s problematikou Ing. Vladimír Chlebana, výkonný riaditeľ občianskeho združenia Refugium, usilujúceho o vybudovanie hospicového zariadenia pre dôstojné dožitie starých a chorých ľudí. Našimi otázkami sme načreli aj do hlbín jeho vnútra.
Aké sú vaše životné priority?
- V prvom rade pravda, spravodlivosť, rodina a dobré spoločenské vzťahy.
Uspokojuje vás vaša práca?
- So spokojným svedomím môžem skonštatovať, že áno. Je ťažká, náročná, ale vidím v nej zmysel. A to je vari najdôležitejšie. Pretože robiť nezmyslené veci by ma nebavilo.
Vnímate úspech ako dôležitú súčasť života?
- Ani nie. Skôr ho považujem za náhodu. V podstate by som povedal, že sa nezamýšľam nad realitou z takéhoto pohľadu.
Ako a kde najradšej trávite čas?
- Na chalupe, v prírode. V poslednom čase mi potešenie robia moje vnúčatká. Venujem im každú voľnú chvíľku.
Čo vás dokáže vyviesť z miery?
- Ľudská bezohľadnosť a ľahostajnosť.
Z čoho máte v živote najväčší strach?
- Ak by som mal pripustiť i takýto pocit, tak vari iba z toho, aby som nič v živote nezanedbal. A aby sa mi do cesty nepostavilo čosi, čo by mohlo zmariť naplnenie určitého životného poslania, ktoré som si vytýčil, alebo ma oň požiadali iní.
Máte strach zo smrti? Veríte v posmrtný život?
- Strach zo smrti nemám, vnímam ju ako realitu. V posmrtný život verím.
Máte nesplnený životný sen?
- Chcel by som ešte veľa dobrého urobiť a v tejto súvislosti vlastne aj áno. Tešilo by ma, keby sa podarilo vybudovanie a sprevádzkovanie hospicového zariadenia pre trenčiansky región, čo pri súčasných veľkých celospoločenských problémoch sa vari aj môže javiť ako nesplniteľné. Nuž, ak by sa mi toto podarilo, asi by som pohľadal aj ďalší sen na splnenie.
Čo by ste nikdy nikomu neodpustili?
- Myslím si, že nejestvuje nič také, čo by som nedokázal odpustiť. Práve naopak. Veď prechovávanie nenávisti voči niekomu nepovažujem za rozumné. Skôr sa usilujem hľadať odpovede prečo, ak by sa niekto niečoho dopustil, tak konal. A hľadal by som v sebe vôľu na jeho ospravedlnenie.
Zažili ste veľké životné sklamanie?
- Sklamanie patrí k životu a preto ho tak aj vnímam. Robiť tragédie z akýchsi nesplnených snov, či predstáv nepokladám za správne. V živote vždy jestvuje nejaké riešenie, len sa človek nesmie utápať v čiernych myšlienkach, pestovať si pocit krivdy. Áno, zaevidovať problém a hľadať riešenie.
Spomínate si na najkrajšiu chvíľu v živote?
- Už to, že ráno otvorím oči a zistím, že žijem, je dôvodom na radosť. Zas mám ďalší deň k dispozícii a chce to len zmysluplne ho využiť. Oľga Kajabová
