Kto pozorne sleduje futbalové dianie v našom regióne dobre vie, že súťažný futbal sa v Zlatovciach nehrá už niekoľko rokov. Zo súčasníkov však málokto už vie, že práve futbalisti Zlatoviec dosiahli v minulosti sériu cenných úspechov, ktoré však už zapadli prachom. Zostali však žijúci pamätníci, priami aktéri ako aj vzácne záznamy, fotografie a zažltnuté novinové výstrižky, ktoré to všetko dokumentujú v plnej paráde.
Ba navyše na podnet niektorých starších hráčov a funkcionárov sa podarilo vďaka obetavému organizačno-prípravnému výboru v zložení Oto ŠKVARIL, Jozef VAVRO a Zdeno ADAMAT pozvať všetkých tých, ktorí boli pri najslávnejšom období zlatovského futbalu v rokoch 1964-1968.
Počas tohto štvorročného obdobia sa totižto futbalistom Slovana Zlatovce podaril naozaj husársky kúsok, keď najskôr v sezóne 1964-1965 vyhrali okresný pohár, v nasledujúcom ročníku ho obhájili a zároveň zvíťazili aj v II. triede okresnej súťaže. Postúpili do I. B. triedy kde účinkovali jednu sezónu a v ročníku 1967-1968 túto súťaž vyhrali a postúpili do I. A. triedy. Po tomto vrchole sa kolektív hráčov, ktorý spolu hrával štyri sezóny rozpadol, keď polovica aktérov prestúpila do Čachtíc a ďalší už vekovo starší zanechali aktívnú činnosť.
Preto treba rozhodne iba kvitovať snahu organizátorov stretnúť sa vedno za jedným stolom po niekoľkých desiatkach rokov. Dobrú myšlienku sa predsa len podarilo realizovať 29. júna 2002, kedy sa okolo tridsať bývalých hráčov a funkcionárov Zlatoviec stretlo v reštaurácii na Kamenci, kde všetkých privítal bývalý hráč a predseda FO Jozef Vavro. Nechýbal ani jeden zo zakladateľov TJ Slovan Zlatovce, bývalý riaditeľ Bavlnárskych závodov Ján Habánek, ďalej funkcionári Anton Kováčik, Anton Kotrha a pod.
Účastníci si uctili minútou ticha aj tých obetavých funkcionárov a hráčov, ktorí sa nedožili tohto spoločného stretnutia. Konkrétne ide o J. Kuníka, F. Novotného, J. Mazánka, J. Kotrhu, J. Krištofa, T. Mokričku, E. Vraždu, R. Brezovského, Ing. J. Mikloviča, J. Švarca, J. Šišovského, M. Kotrhu, J. Fraňu, J. Štefánika a ďalších.
V neformálnej debate pamätníci až do večera spomínali plným priehrštím na časy, kedy obuvali kopačky, hrávali majstrovské zápolenia a na zelených trávnikoch zažili veľa dobrého i zlého. Na záver zarezenovala myšlienka všetkých aktérov opäť sa po niekoľkých rokoch stretnúť, lebo dobrá vec sa jednoznačne vydarila. Bude teda predovšetkým záležať na tých nadšencoch, ktorí pripravili aj toto stretnutie, že by sa opäť podujali na organizáciu a potešili srdcia a duše futbalistov, ktorí obliekali zlatovský dres...
KarolĎurina
