Etiópia a Eritrea ležiace v severovýchodnej časti Afriky patria k najchudobnejším krajinám sveta. Napriek tomu, a či práve preto, celé desaťročia proti sebe bojovali. Partizánska vojna za nezávislosť Eritrei sa síce po tridsiatich rokov skončila v roku 1992, no v roku 1998 opäť vypukli dvojročné boje o sporné územia. Na súčasnom mierovom stave má najväčšiu zásluhu politika OSN. V oboch krajinách pôsobí v súčasnosti vo vojenskej mierovej misii UNMEE približne štyri tisíc vojakov. Jej súčasťou je i dvestočlenná slovenská ženijná jednotka dislokovaná v Eritrei.
okúsil aj čatár Jozef Brindza z Horného Srnia. Pre tohto 43-ročného poddôstojníka to nie je prvá misia, pretože už bol dva razy v bývalej Juhoslávii. Preto môže porovnávať: „ Z bývalej Juhoslávie sa dalo za pár korún pricestovať na návštevu domov. Tu je však človek podľa dĺžky kontraktu na rok či na pol roka bez rodiny. Pravda, možnosť vycestovať na dovolenku domov je, ale je na uváženie zaplatiť vyše tisíc dolárov za letenku, keď je to váš mesačný zárobok. Čatár Brindza má doma dve deti a ako väčšina chlapov aj on myslí na zabezpečenie rodiny. Navyše má stále dostatok odvahy, pretože už teraz avizuje: „Ak sa bude dať chcel by som sa dostať ešte na Cyprus či do Afganistanu.“ A čo hovorí na Afriku? Okrem toho, že pri bolesti zubov vyskúšal profesionálne služby našej mobilnej ambulancie, aklimatizoval sa dosť rýchlo. Eritreu si však predstavoval zelenšiu, plnú divej zveri. „ V oblastiach kde pôsobíme je výška viac ako 2000 metrov nad morom, no i tak tu býva okolo 50 stupňov tepla. Všade je piesok, prach a plno škorpiónov a hadov. V Afrike ma prekvapila aj veľká chudoba miestnych ľudí,“ hodnotí čatár Brindza životnú úroveň veľkej väčšiny 4,3 milióna obyvateľov Eritrei. Pritom takmer polovica obyvateľstva je mladšia ako 15 rokov. Rozloha Eritrei je asi trikrát väčšia ako Slovenska, väčšinu krajiny však tvoria polopúšte a skalnaté horské masívy.
Tak ako v ostatných mierových misiách, i v Etiópii sú mimoriadne obľúbení práve slovenskí ženisti. Odmínujú cesty i skromné políčka, sprejazdňujú brody vyschnutých riek, ktoré sa naplnia len cez obdobie dažďov, stavajú cesty i mosty. Prinášajú možnosť opäť začať žiť v mieri. Nečudo teda, že Slovensko má v mierových misiách stále rastúci počet vojakov. V tomto roku sa príslušníci našich ozbrojených síl zúčastňujú dvoch operácií v rámci OSN, OBSE a EÚ. Tento rastúci trend možno pripísať zväčšujúcej sa dôvere medzinárodných spoločenstiev v serióznosť Slovenskej republiky. A to i vďaka nášmu rodákovi čatárovi Brindzovi i ďalším mierotvorcom v tejto a iných misiách.
Pavol Vitko