1. september 1992. V Bratislave sa všetko chýli k pamätnému schvaľovaniu Ústavy Slovenskej republiky ešte za fungovania Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. Z Bratislavy vyráža i služobné BMW, ktoré vezie bývalého predsedu Federálneho zhromaždenia, po voľbách 1992 už len poslanca Sociálnodemokratickej strany Slovenska a člena Predsedníctva FZ – Alexandra Dubčeka na zasadnutie FZ.
88. kilometer diaľnice Bratislava – Praha neďaleko mesta Humpolec. Vozidlo za doteraz presne nezistených príčin dostáva šmyk a ťažko havaruje. Vodič akoby zázrakom vyviazol takmer bez zranenia, ale Alexander Dubček utrpel ťažké poranenia chrbtice, hrudníka a vnútorných orgánov. Bol prevezený do nemocnice v Humpolci a následne hospitalizovaný v nemocnici s poliklinikou v Prahe na Homolke, hoci boli bližšie situované renomované brnenské nemocnice.
Väčšina občanov Slovenska, Čiech, Moravy, ale i celej Európy sledovala potom niekoľkotýždňový, žiaľ márny boj o život A. Dubčeka, jeho operácie, ktoré však už nepriniesli kýžený výsledok. Alexander Dubček bol do konca septembra pri vedomí a komunikoval najmä so svojimi najbližšími. Posledný mesiac života bol napojený na umelú obličku a pľúcny ventilátor. 7. novembra 1992 o 21.25 h. Alexander Dubček skonal.
Nevysvetlené okolnosti
Jeho smrť otvorila veľa otázok verejnosti, na ktoré nie vždy boli dané jednoznačné a úplné odpovede. Pôvodné policajné vyšetrovanie malo veľa slabých miest a je otázkou, či to považovať ako diletantstvo, lajdáckosť, alebo „pokyny zhora“. Strata viacerých dôkazných materiálov, vrátane osobnej tašky A. Dubčeka s dokumentmi, môžu naznačovať mnohé. Viac rokov sa na vlastnú päsť venoval vyšetrovaniu nehody česko – slovenský advokát L. Leksa, ktorý svoje poznatky zhrnul v publikácii Nehoda na 88. kilometri. I keď viaceré jeho konštrukcie boli na hranici faktografie a špekulácie, stali sa základom na podanie oficiálneho podnetu SDSS v r. 1999 na dodatočné policajné preverenie okolností nehody. Oficiálna správa českej polície z februára 2000 konštatovala, že príčinou smrteľnej autonehody vozidla s A. Dubčekom bola neprimeraná rýchlosť služobného vozidla BMW na úseku častých nehôd a nerešpektovanie dopravných značiek upozorňujúcich na nebezpečenstvo šmyku. Vonkajšie úmyselné zavinenie smrti pre nedostatok dôkazov vyšetrovatelia vylúčili.
Pohreb Alexandra Dubčeka 14. novembra 1992 v Bratislave bol bezprostredným prejavom vzájomnosti obyvateľov Slovenska bez rozdielu politickej, či konfesionálnej príslušnosti. Odišla osobnosť Slovenska s najväčším morálnym kreditom, najväčšou dôverou obyvateľstva, človek dobrý, slušný, cítiaci s druhými. Na pohrebe sa zúčastnili predstavitelia z takmer 50 krajín sveta. Alexander Dubček mal svoje miesto i v modernej európskej politike konca 20. storočia. V septembri 1992 sa mal zúčastniť zasadnutia Socialistickej internacionály, kde bol navrhnutý na jej podpredsedu.
Alexander Dubček je pochovaný na pietnom mieste Bratislave v Slávičom údolí. Na jeho hrobe je busta od jeho osobného priateľa, akademického sochára T. Baníka, ktorý ako jediný modeloval A. Dubčeka za jeho života. Miesto posledného odpočinku navštevujú Bratislavčania, i návštevníci hlavného mesta, oficiálne zahraničné delegácie. Spomienkové akty sa konajú pravidelne pri príležitosti výročia sovietskej okupácie 21. augusta, v deň úmrtia – 7. novembra a v deň nedožitých narodenín – 27. novembra.
V Trenčíne bol doma
Spätosť Alexandra Dubčeka s Trenčianskym krajom symbolizuje pamätník v Dubnici nad Váhom na námestí A. Dubčeka, pamätná doska s bustou vo vestibule Trenčianskej univerzity A. Dubčeka, pamätná doska na Trenčianskej nemocnici, pamätník na vrchu Rokoš v Strážovských vrchoch a pochopiteľne pamätná izba a pamätná doska s reliéfom na rodnom dome v Uhrovci.
Občianske združenie Dubčekov kraj so sídlom v Trenčíne si kladie za cieľ vytvoriť obdobnú tradíciu pripomienok Alexandra Dubčeka na horeuvedených pamätných miestach v kraji, ako aj vytvorenie nových pamätných miest. Osobitne vytvoriť v spolupráci s miestnou samosprávou zodpovedajúce pamätné miesto v miestnej časti Velčice, obce Chocholná – Velčice, kde sa uchýlila rodina Dubčekovcov po nútenom vysťahovaní z Trenčína počas II. svetovej vojny, a kde sa ukrýval A. Dubček po zranení v SNP. Mesto Trenčín, v ktorom A. Dubček prežil časť svojho života a kde začala jeho pracovná a i politická kariéra zatiaľ nemá pomenované po ňom žiadnu ulicu, či námestie. Návrh z pred dvoch rokov, ktorý odznel na podujatí DUBČEK MEMORY TOUR 2000, aby bolo námestím Alexandra Dubčeka pomenované priestranstvo pred Domom armády, nebolo zatiaľ mestským zastupiteľstvom akceptované a ani predložené na rokovanie orgánov, napriek osobnému prísľubu viceprimátora M. Mažára.
Mgr. Miroslav Kocián
Na pripomienku udalostí spred 10 rokov a posledných dní Alexandra Dubčeka pripravuje OZ Dubčekov kraj tiché stretnutia pri pamätníku A. Dubčeka na Trenčianskej nemocnici a zapálenie svetielka nádeje každý deň od 1. septembra do 7. novembra 2002 vo večerných hodinách. Účasť všetkých, ktorí si chcú pripomenúť pamiatku nášho veľkého rodáka, a predovšetkým veľkého človeka, budevítaná