a v nich naše osudy, a v chráme svätý Mikuláš už roky nás striehne, tam, pod korunou storočnej jedle...“
Tento citát je z básne zvečnenej na doske vyvesenej v reštaurácii U Ondreja v Soblahove. Zanechal ju tu rodák, ktorý sa na staré kolená z cudziny vrátil do rodnej dediny.
Vari každá obec, či mesto na Slovensku majú kultové miesto, objekt, predmet, obyvateľmi desaťročia i stáročia uctievaný. V Soblahove to bola prekrásna jedľa pri kostole. Mal ju zasadiť ešte pradedo Františka Baláža, majiteľa už spomínanej reštaurácie. Takže báseň neklame. Storočnicu mala za sebou. Ale, už jej niet! Vraj, jej korene narušovali základy kostola.! Nuž, pán farár Peter Buranský ju dal zrezať!
Farára kryje rozhodnutie
V apríli tohto roku, aj na podnet sťažujúcich sa občanov, prišiel dôstojný pán s ďalšou iniciatívou. Rozkošatená lipa pri farskom kostole prekáža obyvateľom, treba ju obrezať. Nepríjemností mal neúrekom, keď ľudia šomrali pre nešťastnú jedľu. Vyžiadal si povolenie. Aj ho dostal. S omladzujúcim bezpečnostným rezom lipy súhlasil obecný úrad a aj Štátna ochrana prírody SR a Správa chránenej oblasti Biele Karpaty, v zastúpení Vladimírom Mertanom s konštatovaním, že strom už v minulosti bol obrezávaný a ak sa tak neurobí, hrozí jeho rozlomenie. Odporučené obdobie - tohtoročný september, alebo február až začiatok marca na budúci rok. Pretože takýto zákrok si vyžadoval aj príslušnú techniku, dôstojný pán požiadal MHT, m. p. o. v Trenčíne o vykonanie rezu. Dovtedy sa všetko dialo s „kostolným poriadkom“!
S odborníkom sa nedohodol
„Chcel som sa na všetkom dohodnúť s pánom farárom a, samozrejme, lipu som si najskôr išiel obzrieť. Rez sa musí robiť citlivo a najmä odborne.“ líči situáciu od začiatku Ing. Marián Siváň z MHT, m. p. o. v Trenčíne, zodpovedajúci za starostlivosť o mestskú zeleň a dreviny.
A vtedy narazila kosa na kameň. „Pán farár mal vlastnú predstavu o tom, ako by sa lipa mala prerezať, ja som trval na odbornom postupe. Nie a nie sa dohodnúť. Keď nechcel ustúpiť, povedal som, že to robiť nebudeme, takú devastáciu si na vlastné triko nevezmem. Lipa nie je vŕba! A táto už bola niekoľkokrát neodborne obrezávaná. Rez nevyhnutne potrebuje, ale nie taký ako doteraz, to by bol jej koniec.“
Pán farár sa zaťal. „Keď mi to neurobíte vy, ľudí si nájdem“, bola jeho odpoveď Ing. Mariánovi Siváňovi.
Namiesto lipy pahýľ
S pánom farárom sa ani po niekoľkých telefonických pokusoch nepodarilo skontaktovať. „Nie je tu. Príde až v piatok.“ hovorí na záhrade pracujúca majiteľka domu hneď pri kostole.
Pohľad na lipu, ak sa ten pahýľ trčiaci do neba ako výkričník, dá tak ešte nazvať, bol žalostný. „Taká bola pekná. V horúcom lete, počas svätej omše sa starší ľudia a deti v jej tieni chránili pred slnkom.“ pozerá ľútostivo ženička na to, čo by sme už lipou nenazvali. Zašla so mnou aj za kostolníčkou, že by mi viac vedela povedať, ale práve v ten deň odcestovala.
Vošla som do pekne upraveného dvora pod svahom. V dome bývajú tí, ktorým by lipa mala prekážať. Nevesta, ako som neskôr zistila, ma zaviedla za starenkou ležiacou v posteli. „To je pravda, lipa nám tienila do záhrady. Ale prekážala aj drôtom. Je ich tam plno. A keby sa zlomila a spadla na kaplnku, celú by ju zničila. Veď sme si ju postavili spoločne. Chlapi z dediny, aj môj syn, ju každé štyri roky orezávali. Ale teraz to nikto nerobil už dvanásť rokov a veru, báli sme sa, čo by sa mohlo stať, keby sa zlomila. Aj petícia chodila po dedine, aby to ľudia podporili. Pravda?“ obrátila hlavu na prichádzajúcu nevestu. „Však ona zase vyrastie, uvidíte. Vždy vyrástla, však sa príďte pozrieť na jar.“ vysvetľuje a presviedča ma Katarína Kelešová. „Keď ju začali rezať, muž im hneď išiel povedať, že ju majú obrezať, len z našej strany, ako sa to vždy robilo. Drzo ho odbili. Že je akýsi moc múdry, čo tam vraj chodí kibicovať, nech ide preč. Vrátil sa a povedal, že on sa tam s nimi vadiť nebude. Vraj tak bude ako si pán farár rozkázal. A, ani nebol doma, keď sa to robilo. Taký pahýľ nechali. Tak sme to nechceli.“ dopĺňa svokru nevesta a dodáva: „Ja som to od začiatku hovorila. Uvidíte, bude kvôli tomu zle, veď tá lipa je symbolom Soblahova a nášho kostola!“
Na Slovensku treba zájsť do krčmy, aby ste sa čo-to dozvedeli. V Soblahove sú tri. Medzi chlapmi boli aj rozvážnejší, aj zhovorčivejší aj názory mali rôzne. Jedni , konštatujú, že ako pán farár chceli, tak je, iní krútia hlavami nad takou nehoráznosťou, vyjadria názor, ale ,božechráň, citovať niekoho v článku aj s celým menom! „Veď keď zomriem, ani by ma nepochovali!“ Podľa toho, čo všetko som počula, môžem povedať iba jedno - po obci sa plazí psychický teror.
Indiánky totem
„Nepáči sa mi to. Nie som odborník, ale lipa nie je vŕba. Iba tie sa takto „na hlavu! zrezávajú. Pri prehliadke lipy a bol tam s nami aj pán Mertan, sa povedalo, odstránia sa suché, choré a zbytočné konáre, s jednoznačným záverom - urobí to osoba oprávnená, ktorá vie, čo a ako má byť. Ale takto?! To rozhodne nie! To je ani indiánky totem!“ pohoršoval sa starosta Miroslav Ďuráči.
Na dôstojného pána má srdce ťažké aj pre iné záležitosti. Po predchádzajúcom farárovi, a to povedali viacerí Soblahovčania, okolo kostola zostal prekrásny pestovaný park. Týčili sa tu tridsaťročné stromy, strieborné jedle, borovice.“Všetko ľahlo popolom, všetko zlikvidoval! Aj som mu napísal protestný list, aj článok do Soblahovských novín. Pán farár má svoju hlavu.“ hovorí starosta.
Má motorovú pílu, tak rezal...
Áno, kňazom patrí úcta. Ale patria medzi ostatných smrteľníkov a oplývajú rovnako dobrými a zlými vlastnosťami. Vyznávajú božie zákony. Ale rovnako by im mali byť posvätné i tie svetské. Zrejme z tých si soblahovský pán farár veľa nerobí.
Veď viacerí ľudia sú svedkami rozhodnutia, ako sa majú stromy obrezať a on si aj tak urobil po svojom. A kto mu napokon pomohol zrealizovať pochybné rozhodnutie? „Pilčík“ z dediny. Volajú ho tak, lebo má motorovú pílu. Ale nemá povolenie s preukazom na vykonávanie takýchto prác. Zrejme, pri svojej servilnosti voči farárovi si ani neuvedomil, do čoho sa dal zatiahnuť!
„Pán farár oslovil aj Energetiku Slovenska ( bývalé elektrické rozvodné závody ), pretože orezávajú stromy okolo elektrického vedenia. Volal mi pán Dávidek, že prečo sme to odmietli a jedným dychom zo seba vysypal, že farár chce, aby orezali aj lipy okolo kostola na Mníchovej Lehote (tiež patrí do soblahovskej farnosti). Samozrejme, tiež to odmietli.“ povedal mi Ing. Marián Siváň pri poslednom stretnutí. A na margo výrokov niektorých občanov, že lipa je zdravá a konáre ešte vyrastú, neodporoval. „Vyrastú, ale prirodzená koruna lipy je zničená, rásť budú iba beztvaré „metly“.“
Nuž, je to pohľad odborníka a zrejme najlepšie vie, o čom hovorí.
Na koniec už vari iba drobnosť. Soblahovská lipa , na žalosť Soblahovčanov, je aká je. Zachráňte si Lehoťania aspoň tie Vaše. Viete si predstaviť, že okolo historického kostola by namiesto pekného slovanského stromu trčali iba pahýle?!
Oľga Kajabová