tobrový koniec týždna je v diároch jazzových osobností i zasvätených priaznivcov tohoto hudobného žánru výrazne označený. V Trenčíne sa schádza europska - nie zriedka i svetová - jazzová smotánka. Festival má z roka na rok vyššiu kvalitu. Nielen organizačne, ale i umelecky z roka na rok rastie a získava si rešpekt a medzinárodné uznanie. Vari najcennejšie je to, že vysiela do sveta dobre počuteľnú správu o našom meste, jeho historii a kultúrnej úrovni.
Tohoročný Trenčiansky jazzový festival JAZZ POD HRADOM priniesol nové tváre, nové formácie, nové roviny poznania jazzu. Celá dramaturgia bola vynikajúco pripravená na základe poznania jednotlivých interprétov a prispôsobená chuti jazzového publika. Tradične výborne obsadené koncerty pre stredné školy uviedla prvá dáma slovenského blues Silvia Josifovská. Pre vypredanú sálu - to teší - spievala so sprievodom skupiny Stana Počajiho prvotriedny jazz. Atmosféru jazzového sviatku navodil - hoci v daždi - na Mierovom námestí Traditional & Revival Jazz Band. Naproti v Galérii naivného umenia sa otvárala výstava fotografií Romana Dremmela a Jozefa Cernáka „Tisíc tvárí jazzu“. V Dome armády sa v tom čase už pripravuje prvý koncert, ktorý zdvihol poslucháčov zo sedadiel - rakúska formácia BeeFolk, prizdobená islandským trombonovým virtuozom nasadila úroveň pekne vysoko. „Standing ovation“ nie je na jazze bežnou záležitosťou. „Starý známy“ s mladým sprievodom - Andrej Šeban naplnil očakávanie hlavne nežnejšej časti publika. Na druhý deň festivalu pripravili organizátori dalšiu novinku, ktorou chcu ustanovit každoročnú prehliadka mladého jazzu. Zúčastnili sa mladí adepti vo skupinách Blue Wings, Yellow Sahara a Tiamarama. Ich entusiazmus a umelecká úroven dáva istotu, že o budúcnosť jazzu je v našom regione postarané. Sobotnajší večer začal v znamení - pripútajte sa ! Dlho očakávaný Aurélius Q konečne pripísal svoju účasť na domácej pôde. Veľmi pôsobivo a presvedčivo predniesol svoj za posledné roky upriamený a presvedčivý vývoj. Pražská formácia MadFinger rozhýbala publikum a presunula publikum do klubu na vydarený jam-session. Nedeľa bola skutočným jazzovým sviatkom. „Večer s legendami“ nezostal nič dlžný výstižnému názvu. Najprv Peter Lipa potvrdil, že je oprávnene ťahákom jazzových podujatí. A to čo prišlo potom, je ojedinelé pre jazzovú historiu vôbec. Ojedinelý dramaturgický zámer vyšiel nad každé očakávanie. Legenda slovenského jazzu Pavel Polanský svojim slovným sprievodom uviedol královnú europskeho jazzu na jej domáce podium v takej forme, že vyspelé, žiadostivé publikum neostalo sedieť po druhý raz… Vlasta Průchová je nenapodobiteľná spevácka hviezda. V prvom rade je však všetko objímajúca veľká ľudská duša, prenikajúca do mysle a cítenia všetkého živého v jej blízkosti. Dlhotrvajúce ovácie neboli len vďakou za prvotriedny kumšt. V potlesku bola cítiť hrdosť, lebo Trenčín je aj „jej“ mesto. Málokto vie, že pani Průchová prežila v Trenčíne svoje školské roky v základnej škole a na Stúrovom gymnáziu. Pri jej spomienkach v brilantnej slovenčine nezostalo ani jej oko celkom suché…
Organizátori udelili tradične ceny festivalu: za najlepšieho solistu festivalu bol vyhlásený Helgi Hrafn Jansson z Islandu (člen formácie BeeFolk), objav festivalu bol Braňo Valanský, mladý slovenský basgitarista zo súboru Petra Lipu. Najväčšia osobnosť vyšla jednoducho z atmosféry celého festivalu: pani Vlasta Průchová ostane ešte dlho v mysliach všetkých návštevníkov a dúfam, že nezostane len pri želaní, stretnúť ju v Trenčíne - jej meste - onedlho znovu.
Bolo sa z čoho vydýchavať - a ani tu sa organizátori nemýlili. Afterparty zariadil vynikajúci kvartet Vláda Vizára. Pohodové swingy a pod kožu vliezajúce štandardy v kombinácii s perfektným podaním pani Elly Wright z Rakúska boli príjemným podkladom pre rozjímanie o tom, čo sme práve prežili. (h)