ila veľmi zle, keď sa vehementne angažovala v odťahovej službe. Vtedy jej tuším ani na meno mnohí nevedeli prísť. Zmenou zákona sa zmenila aj situácia. Napriek tomu, hodnotiac vyjadrenia občanov sa zdá, že v ich vzťahu voči mestskej polície ešte stále nachádzame málo kladného. Niektorí, už pri zmienke iba hodia rukou. Iní majú pocit, že ich ani niet, a podľa neporiadku po meste a krádežiach sa to tiež tak zdá. Mnohým občanom chýbajú najmä ich denné a nočné pochôdzky. Nájdu sa aj takí, ku ktorým sa správali arogantne, či povýšene.
Od občanov na hlavy policajtov teda kritiky padá neúrekom. Ale, čo policajti? Sú schopní si čosi z toho aj priznať? Ako vnímajú tieto negatívne reakcie občanov? Spýtala som sa zástupcu náčelníka Mestskej polície v Trenčíne Ing. Jaroslava Sieberta, z čoho, podľa neho, pramenia záporné postoje občanov?
„Na stretnutiach nám občania veľmi otvorene hovoria, prečo majú averziu voči mestským policajtom. V minulosti sme nastolili trend, neustáleho pokutovania. V rámci Slovenska sme za rok vyberali nad milión korún v pokutách, teda nekompromisnosť policajta bola dosť silná. Áno, občania si ten priestupok priznali, ale my sme nevyužívali upozornenie, napomenutie, či iné spôsoby na riešenie priestupku.
Pred dvomi rokmi sme prijali inú koncepciu. Voči občanom budeme viac využívať prevenciu, objasňovanie nedostatkov a pokuta bude posledným spôsob sankcie. Máme už slušnú evidenciu a veľmi dobre poznáme tých, ktorí páchajú priestupky rôzneho druhu a podľa toho aj vieme na koho aká forma napomenutia platí.
Áno, averzia má korene v tom, ale nielen v tom. Aj správanie policajtov je dôležité. Nový náčelník prijal filozofiu, že policajti sa majú naučiť inak správať celkovo ale aj voči občanom. Hoci, aj medzi nimi sa nájdu takí, ktorí sa nekontrolujú. Ale tam už ide o urážky verejného činiteľa a to si žiadny policajt nenechá. Potom nastupuje iná represia. Našim cieľom skutočne je, aby sa správanie policajtov zmenilo a občanovi bol nápomocný.“Takže, trenčiansky mestský policajt bude dobrý, ochotný a prístupný, napomínajúci a radiaci v núdzi, tak ako si ich pamätajú mnohí starší občania? „Je to náš cieľ. Obyvatelia volajú na tiesňové volanie 158 alebo 159, ale nie vždy sa policajtom podarí prísť okamžite. Nedá sa to. Zásahov za hodinu je v priemere šesť až sedem. Na každý zásah majú desať minút a nemôžu byť na všetkých miestach rovnako. Pravda, budeme v uliciach, na denných i nočných pochôdzkach a tiež na sídlisku Juh budeme mať stálu stanicu. Ale to všetko bude možné až po zvýšení počtu policajtov. Ďalším nedostatkom je aj skutočnosť, že mestský policajt je zamestnancom.“ tvrdí Ing. Jaroslav Siebert a dodáva: „Všetko by sa malo vyriešiť novým zákonom o obecnej a mestskej polícii. Ak bude dobrá legislatíva, nemôžu byť nejasnosti, ako v nedávno medializovanom prípade zo športového prostredia.“
Takže, ak sa ciele mestskej polície naplnia, v meste budeme stretávať usmievavých a keď treba prísnych, no vždy ochotne pomáhajúcich policajtov, nebude neporiadok, priestupky najrôznejšieho druhu, občan sa bude cítiť bezpečne a nebudú miznúť kvety, ani kovové predmety na cintorínoch. Aj keď tu v posledných dňoch najväčším zlodejom bol silný vietor. Bral všetko, čo nebolo pripevnené.
Nuž, vari dáme mužom v čiernych uniformách čas. Ale ak sa tak nestane, budeme tu a budeme kritizovať!
Oľga Kajabová
