mosprávy vymenila celá garnitúra. Mestské zastupiteľstvo obsadené prevažne poslancami nominovanými HZDS sa vymenilo za poslancov súčasnej vládnej koalície. Aj primátorom sa stal kandidát koalície Ing. Ján Šušaník, ktorý sa o tento post uchádzal už v predchádzajúcom volebnom období. Vtedy neuspel. Chýbalo mu asi sto tridsať hlasov.
Pred niekoľkými dňami ste prevzali primátorskú funkciu. Takže, ako ďalej?
- Ako sa povie, som tu päť dní aj s cestou. Na prácu sa už teším, pretože viem, ako chcem robiť. Akurát mi nevyhovovalo, že funkciu som nemohol prevziať skôr, aby rozbeh do nového roka bol dlhší. Čaká ma veľa práce, nuž, pustím sa do toho.
V čase odovzdávania funkcie sa bývalá primátorka mala vyjadriť, že vám bude tlmočiť prosbu, aby ste na Novodubničanov boli „veľmi dobrý“. Pochopili ste ako to myslela a prečo to povedala?
- Priznám sa, že nie a nechápem, prečo by ma mala upozorňovať. Chcem byť primátorom všetkých občanov, chcem dodržiavať zákony a dbať na to, aby platili pre všetkých rovnako, aby občania boli informovaní, lebo na to majú právo a aby nevznikali zákulisné reči o tom, čo sa popredalo, či pre koho bola urobená výhodná zmluva. Samozrejme, urobím všetko pre to, aby to neboli iba prázdne reči. Napokon, som na začiatku a čas ma preverí.
Dve volebné obdobia ste poslancom.Problémy mesta „máte v malíčku“. Vari sú dôvody na zdôrazňovanie morálnosti a zákonnosti?
- Už ako kandidát na primátora v predchádzajúcom volebnom období som naznačoval, že problémy mesta možno riešiť inak. Súboj som prehral. Ak som vtedy chcel niečo zmeniť, tieto ďalšie štyri roky to len potvrdili. Mal som veľa výhrad a nielen ja, voči tomu, čo sa tu dialo pri privatizácii technických služieb, mestského bytového podniku a ďalších organizácií. Nepripravená a netransparentná privatizácia, pre mesto nevýhodná, ale prospešná pre určitú skupinu ľudí. Potvrdilo sa to, pretože tí, ktorí hlasovali o pravidlách v týchto spoločnostiach sa napokon ocitli aj v ich dozorných radách. Bohužiaľ, zákon to umožňoval. Z toho vyplývali rôzne podozrenia i účelové hlasovania. Nehovoriac už o účelovo zvolávaných rokovaniach mestského zastupiteľstva, kedy nešlo o dajakú katastrofu, ale o uzatváranie zmlúv, či čerpanie úverov. Podklady sme vždy dostali až na týchto rokovaniach. Pri protestoch nám povedali, že máme byť manažérmi, ktorí sa dokážu rozhodovať okamžite. Tieto účelové zastupiteľstvá sa konali v malých priestoroch mestského úradu, čím sa verejnosti znemožňoval prístup. Takto samospráva nemôže konať a najmä rozhodovať o dôležitých záležitostiach. Koncom volebného obdobia, keď, v rozpore so zákonom, odvolali jedného z našich poslancov, listom som odmietol účasť na rokovaniach.
Teraz máte šancu!
- Áno, mám pred sebou obdobie, kedy môžem dokázať, že sa to dá aj inak. Nezastupujem seba, nemám za sebou žiadnu skupinu, ale zastupujem občanov bez ohľadu na to, či mi dali alebo nedali hlas.
Mienite robiť radikálne zmeny na mestskom úrade?
- Prepustil som prednostu, viceprimátorke skončilo volebné obdobie a zrušil som novodubnickú raritu - funkciu uvoľneného poslanca. Áno, v dvanásťapoltisícovom meste bola účelovo vytvorená funkcia trvalo uvoľneného poslanca, čo je zvykom vo veľkých mestách, teda, išlo o ďalšieho viceprimátora, či prednostu za slušný plat. Výpoveď dala mestská právnička, takže túto funkciu tiež musím obsadiť. Zatiaľ sme sa s novým viceprimátorom dohodli, že skúsime, či zvládne prácu na polovičný úväzok. Na prednostu chcem urobiť výberové konanie, teda nebude politickým nominantom. Veď ide o funkciu zrovnateľnú s riaditeľom podniku, čiže manažéra, tak nech máme schopného človeka. Pokiaľ ide o mestský úrad ako celok, v súvislosti s prechodom kompetencií sa niektoré oddelenia rozdelia, vzniknú aj nové, tak budeme nútení zmeniť jeho štruktúru. Nechcem vyvolávať žiadne krivdy a čas ukáže, či bude dôvod na výmenu niektorých zamestnancov.
Vyjadrili ste sa, že zvolenie za primátora vnímate ako zadosťučinenie. V akom zmysle?
- Zadosťučinenie, áno. Počas ôsmich poslaneckých rokov som často vyjadroval vlastný názor na to, čo sa dialo, kritizoval som či už rozhodnutia o investovaní, získavaní úverov, pri personálnych rozhodnutiach a neraz som sa odvolával na morálku, pretože v mnohých prípadoch to bolo aj o morálke. Veď aj keď niečo väčšina poslancov odhlasuje, ešte to neznamená, že sa konalo v súlade s morálkou. Zažil som dosť zosmiešňovania, ba aj primátorka mi odporúčala, že o morálke môžem kázať potom, keď budem primátorom. Tak, v týchto súvislostiach to skutočne vnímam ako zadosťučinenie, že občania mi prejavili dôveru. Teraz môžem dokázať, že som mal pravdu.
Oľga Kajabová