o Viedni zomrela na týfus mladá príslušníčka šľachtickej rodiny Ostrolúckovcov, Adela Ostrolúcka. Je jednou z nemnohých žien, s ktorými sa spájajú životné osudy Ľudovíta Štúra.
Narodila sa 31. marca 1824 v Ostrej Lúke. Otec Mikuláš Ostrolúcky (1797 – 1872) bol zvolenským podžupanom, zastával hodnosť sudcu kráľovskej tabule v Pešti s oficiálnym titulom zaslúžilý vyslanec Zvolenskej stolice. Matka Alžbeta (1798-1881) pochádzala zo šľachtického rodu Gostony.
Adela už v mladosti často navštevovala svojho strýka Gustáva Ostrolúckeho v čarovnom kúte Bošáckej doliny v Zemianskom Podhradí. Bola tu i vtedy, keď Štúr prišiel na návštevu k svojmu bratovi Samkovi, ktorý bol od r. 1845 kaplánom v Podhradí. Štúr nebol v rodine Ostrolúckych neznámy ani pred tým ako sa po prvý raz s Adelou stretol. Už r. 1837 je v jeho korešpondencii zmienka o „nejakom Ostrolúckom“, zrejme o Adelinom bratovi, ktorý bol v tom čase študentom na lýceu v Bratislave. Je dosť možné, že stretnutie Štúra s Adelou sa odohralo tak ako v televíznom seriáli Štúrovci, teda náhodne, pri návšteve Štúra v kaštieli a pri rozhovore s Gustávom Ostrolúckym. Pravdepodobne sa potom stretávali častejšie.
Z roku 1846 pochádza aj Štúrove venovanie Adele v knihe Náuka reči slovenskej....Upevnili sa aj styky Štúra s rodičmi Adely Ostrolúckej. Mikuláš Ostrolúcky bol nápomocný aj pri Štúrovej politickej kariére, keď jeho prispením dostal poslanecký mandát do uhorského snemu v roku 1847 (boli traja kandidáti Szumrák, Szontág, Záborský). S Adelou sa stretával zaiste i počas letných mesiacov revolučných rokov 1848- 49 v Zemianskom Podhradí.
Vzhľadom na prísne kritéria, ktoré mal Štúr na nežné pohlavie, môžeme usudzovať, že ťažko by sme hľadali v Štúrovom okolí ženu, ktorá by sa k nemu lepšie hodila ako Adela. O máloktorej žene sa totiž vyjadrovali vtedajší slovenskí vzdelanci tak, ako o nej. Sám Štúr napísal, že bola viac duch ako telo, Karol Kuzmány si cenil jej „vysoko šľachetné, vedecké a mravnonáboženské vzdelanie, toho krásneho, tak dokonale harmonicky vyvinutého ducha ženskej bytosti, s tak bystrým umom a hlbokými citmi“.. Adela svojou vzdelanosťou Štúrovi určite imponovala. Z jej zápisníka z rokov 1837- 47 sa dozvedáme, že čítala náročné filozofické a iné vedecké diela už ako dvadsaťročná. Štúrovi bolo blízke aj jej filozofické vzdelanie, znalosť jazykov, vedela nemecky, maďarsky, francúzsky, taliansky a do angličtiny prekladala napríklad prejavy krajinského snemu, lepšie ako profesionálny prekladateľ. Vplyvom Ľudovíta Štúra sa učila aj slovensky. Ale to nie je všetko, Adela bola i veľmi dobrou klaviristkou. Jej učiteľom bol známy maďarský operný skladateľ Ferenc Erkel. Keď zhodnotíme úroveň poznania vzťahu Adely a Štúra, zisťujeme, že o ich láske vieme len veľmi málo, ak samozrejme neberieme do úvahy literárne či filmové príbehy. Ľúbostná korešpondencia, ktorá býva najčastejším zdrojom poznatkov o intímnom živote významných ľudí, sa v ich prípade nezachovala. Zachovať sa však ani nemohla, a to z toho prostého dôvodu, že nebola nikdy napísaná....Štúr sa totiž podľa vtedajších zvyklostí, písomne obracal na svoju milú len prostredníctvom jej matky Alžbety Ostrolúckej. Zachovalo sa len zopár takýchto Štúrových listov, ktoré obsahujú veľa dôležitých údajov o Ostrolúckovcoch a o samotnom Štúrovi. Ale obyčajne až v ich závere sa zmieňuje o Adele, pozdravuje ju, alebo jej niečo odkazuje: „Slečne dcére sa odporúčam, kiež nezabudne na naše snaženie...“, alebo „o pár dní si znova dovolím slečne poslať niečo z básnictva nášho kmeňa“.
Ich vzťah sa zintenzívňuje po roku 1851, kedy Štúr prekonáva veľmi ťažké obdobie - v priebehu jedného roka mu zomiera brat Karol a tiež i otec Samuel Štúr. Navštevuje Adelu vo Viedni, kde bývala cez zimné obdobie s rodičmi. Inšpirovaný láskou začína písať knihu, s ktorou ju počas tvorby oboznamuje. Je to kniha o piesňach a my vieme, že ju písal predovšetkým pre ňu. Jej vydania sa však už nedočkala. Štúrova cesta životom bola tŕnistou aj preto, že až priveľmi často viedla cez hroby jeho milovaných bytostí.
Jeden z nich čakal v marci 1853 aj na jeho Adelku. Cez tento hrob sa Štúr prenášal len veľmi ťažko. Až mesiac po jej úmrtí bol schopný napísať o svojom utrpení priateľovi J. M. Hurbanovi. Do svojich listov nezvykol ukladať tak silné slová: „Srdce moje už i tak sa všetky strany rozkrvácané odchodom svojim mocne ranila.“ Tento výkrik zasiahnutého srdca viac ako všetko ostatné hovorí o hĺbke citu k Adele.
Dr. Jozef Karlík
Podjavorinské múzeum
Nové Mesto n /V.
