í sa spustil iba letný dáždik. Po hodinke, okolo pol piatej sa strhla víchrica s dažďom a ľadovcom. Tam, niekde nad horami, bola prietrž mračien. Nastala úplná tma a zo Stráne a od Hája sa valila obrovská prítoková vlna, akoby sa vylialo jazero. Brala všetko.
Vyvrátené stromy, polámané konáre, pne a trávu aj s koreňmi a hlinou. Údolím a časťou Lieskového pretekajúci potok v hlbokom koryte nestačil. Vodná vlna ho presahovala takmer o tri metre, rútila sa cez polia do starostlivo obrobených záhrad a kynožila budúcu úrodu. Kde bola prekážka, zanechala kmene stromov aj s koreňmi, polámané konáre, bahno premiešané s trávou. Vovalila sa do dvorov, domov, pivníc a voda s bahnom, pre ktoré už nebolo miesta, sa rútila ďalej. Prevalila sa cez cestu a zanechala za sebou zničený školský dvor so záhradou a parkom a dolu, v priečnej ulici s novšou zástavbou zostalo posledné bahno s konármi.
Iba pár minút, kratučký zlomok dňa a život je prevrátený naruby. Pivnice sú plné vody, nábytok pláva v takmer polmetrovej vode premiešanej s bahnom a vlieza všade, kde nájde škáročku. Všetko berie skazu. V ťažkej chvíli prišli na pomoc hasiči až z Trenčína a začali ľuďom vyčerpávať vodu z pivníc a príbytkov. „Keby som neotvoril bránu, veru, neviem, čo by sa stalo. Toto si nepamätám, ba ani rodičia a prarodičia nikdy nespomínali, že by sa tu niekedy prevalilo toľko vody.” hovorí Ľudovít Beňovič, ktorý nakoniec ešte dobre obišiel.
Horšie na tom bola susedka. Pred domom na chodníku mala vyložený nábytok, na bráne prehodené koberce. Bahno z nich už bolo spláchnuté. „Som Trenčanka. Celý život som prežila v byte na ulici K výstavisku. A tak som si povedala, že teraz, na dôchodku pôjdem bývať do prírody. Predala som byt a kúpila tento dom. Po rekonštrukcii som sa sem pred časom presťahovala. Len kuchynská linka ma vyšla na takmer päťdesiat tisíc a pozrite sa, čo tu mám. Chvalabohu, že sa to ešte z vonku nemaľovalo!” Vykladá nešťastná Ľudmila Hillová, ktorej sa podchvíľou plačom láme hlas.
Našťastie, zať má dobré organizačné schopnosti, vie rozdeliť prácu. Od včera sa tu tvrdo pracuje. V celom byte bolo do tridsať centimetrov vody s bahnom. Nadnášali sa v nej „tonetky“ a ďalší starožitný nábytok. Dcéra s vnúčatami a kamarátky z trenčianskeho „babinca“, ktorý sa tu, na dedine u pani Ľudmily často schádza, nechýbal ani v tejto krutej chvíli, keď bola psychicky úplne na dne.
„Mám sedemdesiatku a tohto som sa dožila. Keby som kúpila garsónku, mohla som mať pokoj. Ale chcela som si na staré kolená užiť prírody, popracovať na záhrade a oddychovať. Tak ako včera. Nové okná z vonka neprepúšťajú ani hlások. Po robote v záhrade som popoludní oddychovala. Až ma prebrali zvláštne zvuky. Vstala som, ťažko otvorila dvere a tu sa na mňa vovalila tá hrôza.“ opisuje kritické chvíle prekvapenia a zdesenia Ľudmila Hillová. Voda s bahnom zakryli plyšový koberec a ponáhľali sa až do prednej izby. „Vidíte, skoro tridsať centimetrov jej tu bolo,“ ukazuje stopy, ktoré po odčerpanej vode zostali na múroch a nábytku.
Trávnatý dvor plný kvetov a ruží so slnečníkom boli minulosťou rovnako ako zelená záhrada posadená zeleninou, chutné jahody pre vnúčence, v skleníku rastúca paprika a iné háklivejšie druhy zeleniny. Všetko zmizlo pod dvadsaťcentimetrovým nánosom bahna. Motali sa v ňom iba dve z piatich sliepok. Tri pohromu neprežili. „Budem mať o rok sedemdesiat. Pochádzam zo Šurian a ako štvorročná som zažila evakuáciu, keď ma prenášali so štyridsaťkilovými balíkmi v tridsiatom deviatom, prežila som vojnu, ale teraz som si v plnej miere užila príslovia - Pred ohňom ujdeš, ale pred vodou nie!“ snaží sa popísať katastrofu Ľudmila Hillová, ktorá nevie či sa má už nadobro rozlúčiť s chladničkou, mrazničkou, novým vysávačom a šijacím strojom.
„Nám sa to našťastie do bytu nedostalo, rodičia múdro prednú časť vyvýšili. Ale zničená je záhrada, dvor, pivnice, všade je plno bahna. Náporu vetra neodolala čerešňa s dozretými plodmi, hruška a ďalšie stromy. Bývam v Drietome. Toto je rodičovská chalupa.“ ukazuje Ľubica Blažeková, čo všetko je zanesené odporným bahnom. „Odstraňujeme ho od včera do hlbokej tmy a dnes od šiestej ráno, no ako vidíte, ešte sme neskončili.“ ukazuje realitu Vladimír Mergl, ktorý niečo podobné zažil pred pár rokmi na Morave.
Vedľa chalupy je hlboké koryto prerušené mostom nad cestou. Chlapi vyhrabujú nánosy vodou vymletej trávy, pňov, konárov s bahnom, aby voda v potoku mohla pretekať a nakladajú všetko na traktorovú vlečku. Iná skupina zasa striekajúcou vodou z hadice zmýva bahno z cesty a pod ňou popri pokračujúcom potoku ľudia tiež čistia príbytky i okolie.
„Ten nával po druhej búrke bol strašný. Zo záhrady do dvora sa vrútila obrovská vlna, vyvalila dvere a všetko bolo vnútri. Postele mi plávali po izbe. Bahno mám v skriniach. Pozrite, aj tu ho je plno.“ zohla sa Mária Sásková a otvorila chladničku. V kuchyni, v kredenci, v elektrickej trúbe, pod skriňami, v žmýkačke, všade je nanesené. V záhrade som mala zeleninu, skoré zemiaky, krásnu burgyňu, hrášok, mrkvu, kapustu, kvetinky. Osemdesiat rokov budem mať, čo som sa narobila, ani poškodenú chrbticu som nešanovala a všetko mi takto vyšlo navnivoč.“ hovorí s plačom. „Všetci ma utešujú, maminka, babenka, neplač, hlavne, že tebe sa nič nestalo. Hádam neochoriem, keď som tu v gumákoch chodila po vode, takto som jej vnútri mala.“ ukazuje nám babenka pod kolená, kam jej až voda siahala. Spať ju zobrali k sebe do Melčíc a sľubujú, že veru toto leto si v dome neužije. Veď to by bola hotová choroba. Všetko sa musí poriadne vysušiť.
Syn a vnuk vyhrabávali bahno a fúrikom vyvážali zo dvora. Ženy práve urobili kávu a všetkých zvolávali vypiť si ju a aj trochu oddýchnuť. Izby už upratali, ale kuchyňa, práčovňa a komora ešte na ich pracovité ruky čakajú. „Tam sa choďte pozrieť, dolu do ulice, kde sú novšie chalupy.“ upozornil ma jeden z pracantov zoškrabujúcich bahno z chodníka.
Pohľad bol otrasný. Celá ulica sa topila v žltom bahne. Všetko, čo sa nezachytilo v horných častiach dediny, vovalilo sa do tejto priečne postavenej ulice. Vrazilo do záhradiek, pivníc. Štefanovi Hodulíkovi zatopilo garáž kde auto plávalo takmer pod stropom. Škody má vari za päťstotisíc korún. Nebol doma, keď sa to stalo. Psychicky sa zrútil. V pivnici mal dve mrazničky, chladničku, práčky, dve žmýkačky a sporák. Celý život šetril aby postavil chalupu, kúpil si auto a všetko je zničené.
Na ulici to bolo ako na mravenisku. Pred takmer každou chalupou bol povynášaný nábytok a predmety z pivníc a garáží. Všade si občania navzájom pomáhali. Niekoľko skupín chlapov naberalo bahno s vodou a nalievalo do bagrových lyžíc a bagristi ich vlievali do „tatrovky“. „Od včera to bude už osemnásta fúra, čo som odviezol na skládku.“ hovorí Milan Blažko, tunajší obyvateľ, inak zamestnanec MHT, m. p. o. v Trenčíne, odkiaľ tiež prišla pomoc. Bola sobota, tri hodiny popoludní a bahna po ulici ešte po členky.
Starostka Melčíc - Lieskového Ľudmila Nechutná sa od rána ešte nezastavila. „Škody odhadujem tak na dva milióny korún. Zaplavilo nám nádvorie školy, zdevastované a bahnom zanesené je okolie pamätníka básnika Jána Smreka, zničený je plot na ihrisku a poškodená je aj hlavná cesta. Pomáhať však musíme najskôr obyvateľom, ktorých táto katastrofa v časti našej obce Lieskovom postihla. Zaplavených bolo do sedemdesiat domov. Ľuďom voda a bahno zničili záhrady, prišli o založenú budúcu úrodu o domáce zvieratá a hydinu, zalialo im pivnice, garáže a žumpy. Pomoc a mechanizmy nám hneď ponúkli aj starostovia okolitých obcí, jeden z našich podnikateľov, hasiči z Trenčína krátko po prírodnej katastrofe prišli odčerpávať vodu z pivníc a bytov. Slovenská správa ciest čistila cesty. Neustále sa po obci pohybuje fekálny voz a vyberá žumpy. Najskôr musíme pomôcť obyvateľom, to obecné príde na rad neskôr. Predpokladám, že tak do utorka by sme následky katastrofy mohli odstrániť. Na prácu využijeme aj miestnych nezamestnaných. Od piatku máme vyhlásený tretí povodňový stupeň. Sme vďační všetkým, ktorí nám ponúkli pomoc. Niektoré ponuky sme už využili, na niektoré ešte len príde rad.“ hovorí starostka, ktorá túži všetky problémy spláchnuť pod sprchou a oddýchnuť si. Aj tak vie, že niekoľko dní sa ešte nezastaví.
Ak občanom, navzájom si pomáhajúcim čosi prekážalo, tak to bola práve nevšímavosť štátnych orgánov. „Starostka volala na slovenskú správu ciest, aby nám tu dočasne dali znamenie na obmedzenie rýchlosti na tridsiatku. Doteraz to tu nie je. Pohybujú sa tu mechanizmy, odstraňuje sa bahno, vodou čistí cesta, stále sa tu niekto pohybuje. Niektorí vodiči sa tu premávajú akoby sa nič nedialo a doteraz sem neprišli a nezariadili to.“ kritizuje nečinnosť štátnych orgánov Ľudovít Beňovič.
Záplavy postihli aj susednú obec Adamovské Kochanovce. Následky však neboli také katastrofické. Voda a bahno sa dostali iba do dvorov a v ôsmich domoch ju odčerpávali z pivníc. Voda sa vovalila do dvoch ulíc, poškodila vyregulované dno potoka, čo starosta Štefan Pavlík odhaduje na škodu za pol milióna korún. V sobotu už bolo bahno z ciest odstránené.
Oľga Kajabová