ch Tepliciach minulý týždeň pribudlo meno ďalšej držiteľky ocenenia Hercova misia. Pred nespočetným množstvom divákov tabuľku so svojím menom pripevnila česká herečka, ktorá si získala srdcia od najmladších až po najstarších divákov - Jiřina Bohdalová.
„Nazdávala som sa, že sa mi to už nemôže stať, ale som vážne dojatá. Myslela som si, že už som na takéto ceny zvyknutá a dosť stará na to, aby ma to ešte dojímalo,“ povedala herečka, ktorej otázky kládol riaditeľ festivalu Peter Hledík. Napokon vlastnoručne pripevnila tabuľku s menom na most. Bola taká nadšená, že si ani nenechala pomáhať od majstra, určeného na doskrutkovanie tabuľky.
Bohdalová hrala stovky divadelných, filmových i televíznych postáv. Najviac ju teší, keď rolu získava, no keď sa blíži práca, už nie je taká nadšená. „Nakoniec však robím všetko pre to, aby som postavu naštudovala čo najlepšie.” So svojím menom si nemôže dovoliť prácu „odfklánuť“ a divákov nikdy nechce sklamať, pretože iba oni jej dávajú pocit, že nič nerobí zbytočne. „Robím iba svoju prácu, ale od vás dostávam zadarmo oveľa viac – lásku a pozornosť.“
Popri chvíľkovom dojatí však Jiřina Bohdalová sršala vtipom a humorom nielen na Moste slávy ale aj na tlačovej konferencii, kde sa hneď na úvod priznala, že nebola od začiatku herečkou, ale začínala ako učiteľka. „Myslím si ale, že aj učiteľ musí byť tak trochu hercom. Aj on musí deti zaujať.“ A čo je ľahšie, byť komikom, alebo dramatickým hercom? „Pri komédii vieme hneď ako na tom sme. Buď sa ľudia zasmejú, alebo nie. Keď si len predstavím manželov, ktorí sa doma pohádajú a vydrží im to ešte i celou cestou do divadla. A teraz ich rozosmejte. Rozplakať ich môžete krásne. Pretože žena vie, že ten život nestojí za nič a ona má vedľa seba vola...“ Jiřina Bohdalová sa dokonca priznala, že bola krkavčia matka. Mnohí určite vedia, že jej dcérou je herečka Simona Stašová. „Nikdy som jej nechcela pripraviť situáciu, aby niekto povedal - mamička ti to zariadila. A preto som pre ňu nehla prstom. Vždy som jej hovorila, že ak nemá dostatok fantázie, nech robí niečo iné a nech si uvedomí, že herectvo nie je najšťastnejším povolaním. Lebo ak bude zlá herečka, bude to zhadzovať na všetkých ostatných, len nie na seba. Mne otec nepomohol, vyrábal kredence. Aj mi to spočiatku vyčítala, poukazovala na tých, ktorí tak robili. Raz to pochopíš a budeš rada. Ten čas už prišiel, pretože to čo už dokázala, je len jej zásluha a ja ako jej matka na ňu môžem byť pyšná. Hoci to ani pre mňa vtedy nebolo ľahké.“
Bohdalová si zaspomínala aj na časy Televariété a na spoluprácu s Vladimírom Dvořákom najmä v čase, keď panovala tvrdá cenzúra. “Raz som si čítala scenár a hovorím “Preboha, Láďa, to im ušlo? Veď to tak nemôžeme povedať?!” Človek aj sám už trpel určitou autocenzúrou, lebo sa bál.” vysvetlila herečka. A Vladimír Dvořák hovorí “Pozri, je to schválené, je tam pečiatka? Tak to povieme!”
Dialóg znel: “V poslednom čase veľa čítam,” hovorí Dvořák. A Bohdalová na to: “Áno? A čo také?” A on: “Teraz práve od Karla Maya Kapitál.” Bohdalová oponuje: “Ježišikriste, to nenapísal Karel May, to nenapísal Karel May!!” Dvořák sa čuduje: “A viete, že je to možné! Už som na päťdesiatej strane a žiaden Indián!”
V prvom momente bolo v divadelnej sále príšerné ticho. Akoby sa diváci zľakli aj za hercov. Ale zrazu nastal obrovský smiech, priam rev, ľudia si vety opakovali medzi sebou , podávali dopredu i dozadu. Skrátka, bolo to nádherné.” spomína herečka dodávajúc, že televízni diváci tento vtip už nepočuli, pretože to vystrihli.
Kedysi, podľa herečky, bol oveľa lepší humor, ľudia sa dokázali smiať i z náznakov. Veď napríklad stačilo povedať “už odišli” a veselo bolo v celej sále. “Dnešný humor je vulgárny.” skonštatovala.
Jiřina Bohdalová sa priznala, že nemá rada komédie. Ak si ide požičať videokazetu, určite medzi nimi tento druh filmu nenájdete. A ako a čo najradšej číta vyjadrila žartvone: “Stále čítam “kuchárky”. Varím a rada čítam vo vani. Napustím si ju, relaxujem a tam varím. To by ste neverili, aké sú to recepty a do čoho sa ja v tej vani púšťam,“
Pekné čítanie si však necháva na leto, keď ide na chalupu, pretože keď ju to pochytí, tak číta v jednom záťahu,“
Do kina obľúbenkyňa divákov nechodí, filmy si požičiava. Rada si pozrie drámu, ale aj vojnové filmy. Nemá rada horory a komédie. “Ozaj, to aj mňa by zaujímalo, prečo nepozerám komédie.” čudovala sa herečka nad vlastnou odpoveďou.
Spomenula aj na niekoľko obľúbených hercov. Napríklad taký Jack Nicholson, krásne starne,“ žartovala Bohdalová.
Vie, že ľudia jej hovoria jednoducho Bohdalka. Tak ju poznajú aj deti, pre ktoré nahovorila viacero rozprávkových postavičiek. „Prišlo za mnou v obchode jedno malé cigánča. (V momente sa zľakla, či si nepohnevá Rómov). Chlapec mi hovorí: Že ste pani Bohdalková... Já mu na to: Že mi u vás doma hovoria Bohdalka! On tú prezývku vlastne zoslušnil.”
Jiřina Bohdalová sa pustila aj do “písania” svojich spomienok. “Samozrejme nepíšem, pretože viem iba rozprávať. Keď predo mňa položíte prázdny papier, zostane prázdny, aj keby ma zavreli,“ prezradila dodávajúc, že jej knihu píše niekto iný. „Neviem, kedy to dokončíme, ale už som mu veľa narozprávala. Nechceme sa však s tým ponáhľať.”
Jiřinu Bohdalovú poznajú aj malé deti a to vďaka tomu, že v rozhlase nahrala a v televízii nadabovala nespočetné množstvo rozprávkových postavičiek. “Viete, ja si tak vlastne vychovávam budúceho diváka. Do troch rokov má deti pod palcom krtko, ale od troch rokov sú moje.”
Napokon sa s novinármi rozlúčila po svojom - vtipom.
“Boli muži v saune, potili sa a naraz začal zvoniť mobil. Muž ho zodvihol a hovorí: “Nazdar, nazdar! Čože? Chceš si kúpiť, čo... aha, kostýmček? To vieš, že môžeš... no, hej, je to drahé, ale len si to pokojne kúp. Vedľa je zlatníctvo? Tak si kúp ten briliant. Aj topánky? No, to bude suma. A vieš číslo konta? Tak fajn. Skončil rozhovor a prítomných pánov sa spýta: Čí je to mobil?”.
Oľga Kajabová