šie, na úradoch mesta Trenčín ho však evidujú od leta minulého roku. Vtedy pán Rudolf Ružička, majiteľ rodinného domu na Cintorínskej ulici, zaslal na Mestský úrad svoju sťažnosť. Poukazoval v nej na nedodržiavanie záverečných hodín, nadmerný hluk a znečisťovanie okolia zákazníkmi pohostinstva U Bradáčov, ktoré leží v jeho tesnom susedstve.
Potrebujem pokoj
Pán Ružička sa nasťahoval pred piatimi rokmi. Vtedy sa naňho majiteľ domu, prerobeného na pohostinstvo, obrátil s otázkou, či súhlasí s jeho prevádzkou. Súhlasil. Dnes vraví, že to bola najväčšia chyba. „Každý deň od rána počúvam vykladanie tovaru z áut, vravu zákazníkov a večer, podľa toho, aká zostava sa tam stretne, poriadny hluk. Niekedy je pokoj, ale cez víkendy, škoda hovoriť.“ Začiatok svojich problémov vidí od chvíle, keď si U Bradáčov otvorili terasu. Občas sa mu na dvor dostal neželaný odpad, deti zákazníkov zničili dva zvončeky na bráne, ale napriek jeho nedoslýchavosti, neustála vrava je najväčším kameňom úrazu. „Som po štyroch operáciách a potrebujem pokoj, no povedzte, môžem ho tu mať?
Rok predtým
Po písomnej sťažnosti sa jej opodstatnenosťou začali zaoberať kompetentné orgány – Odbor životného prostredia Mestského úradu v Trenčíne, štátny okresný hygienik aj Mestská polícia. Štátny zdravotný ústav skonštatoval, že vzhľadom na umiestnenie prevádzkarne v bytovej výstavbe a nedostatočné zabezpečenie proti šíreniu hluku, pôsobí obťažujúco. Rovnaký názor mala aj štátna okresná hygienička MUDr. Dobiášová, je však pravdou, že okresnému hygienikovi nevyplýva zo zákona vyjadrovať sa k tzv. vonkajšiemu posedeniu, pokiaľ nie je samostatnou prevádzkou a jeho hlas je len odporúčací.
Odbor životného prostredia reagoval rýchlejšie a už dva týždne predtým vykonal štátny stavebný dohľad, čo je oficiálny termín pre rokovanie troch zainteresovaných strán : majiteľa budovy p.Kalabu a prevádzkovateľa p.Blašku, sťažovateľa a zástupcov mesta. Na ňom sa dohodli na riešení problému postavením kombinovanej zábrany z dosák, vrstvy Nobasilu a trstinovej rohože, ktoré mali dosiahnuť odhlučnenie a zároveň zabrániť prenikaniu odpadkov do vedľajšieho dvora. Všetci s návrhom súhlasili. Technické opatrenia boli onedlho vykonané, pán Ružička ich však dnes považuje za nedostatočné.
Pod dohľadom polície
Príslušné inštitúcie preto navštívil aj v tomto roku s rovnako naliehavou sťažnosťou. Na základe toho mestskí policajti dostali príkaz opakovane kontrolovať dodržiavanie otváracích hodín a prípadné narúšanie nočného pokoja. V uplynulých dvoch týždňoch boli U Bradáčov častejšími návštevníkmi, ako zvyčajne, podľa ich slov však nič mimoriadne nezistili. Naopak, v meste sú vraj vychytenejšie krčmy s väčšími problémami a ľahostajnejším personálom. Na záver opatrne vyslovili domnienku, že celý problém bude asi v osobnej nevraživosti oboch strán.
Čo na to pán Blaško?
Je prevádzkovateľom a potvrdiť, či vyvrátiť by ju mohol len on sám, no miesto toho prekvapivo konštatuje: „Ja pánovi Ružičkovi jeho situáciu nezávidím, ani sa naňho nehnevám. Je tu prirodzený hluk, verím, že mu to vadí. Ale keď sa sem sťahoval, vedel, že je tu krčma. Je pravda, rozšírila sa, ale dali sme sem zábrany, presne tak, ako sme sa dohodli. Zopárkrát sme tu mali živú hudbu, ale radšej sme s tým prestali, aby neboli problémy. Hoci ma vždy obchádzal, bol som sa mu ospravedlniť. Viete, chceme, aby sa tu zákazníci cítili príjemne a nechceme žiadne spory. Ale je to ťažké a priznám sa, neviem, ako to dosiahnuť.“
Bude to asi tvrdý oriešok. Ba priam orech. Z jednej strany chorý, starší muž, dožadujúci sa zaslúženého pokoja, z druhej obľúbená, dobre prosperujúca reštaurácia, neprekračujúca zavedené normy a pravidlá hry. Zaoberať sa opäť touto otázkou rozhodol Štátny zdravotný ústav v Trenčíne. Počkáme si na výsledok.
Mária Siranová