v priebehu týždňa k jeho zberu. Proces česania zabezpečuje vo veľkej miere technika. Skončiť s česaním by sa v chmeľniciach na Považí malo do konca augusta. Chmeliari v Trenčianskom kraji, netaja, že suché a mimoriadne teplé leto sa odzrkadlilo i na výnosoch zeleného zlata. Na chmeľnice druhého najväčšieho pestovateľa na Slovensku PD Soblahov (okres Trenčín) spadla v júli polovica a mesiac predtým len pätina zrážok z minulého roku. Od začiatku augusta nezaznamenali na chmeľových lánoch zrážky. Tesne pred zberom začal chmeliarov v Soblahove trápiť ďalší fenomén. „Chmeľové šišky začali z ničoho nič opadávať. Nevieme si to vysvetliť, možno je to tým suchom,“ uvažuje chmeliarsky majster Ján Capák.
Poľnohospodárske družstvo Soblahov má chmeľnice postavené na rozlohe 48 hektárov. Pätnásťročné rastliny sú dnes v druhom až piatom roku života. Ich rodivosť sa dostáva na maximum. Podľa majstra chmeliara Jána Capáka majú na celej ploche vysadený nový bezvirózny chmeľ. „Ten nespĺňa naše očakávania, na ktoré nás nahovorili, keď chceli, aby sme obnovili pestovanie.“ Predstavám soblahovských chmeliarov nezodpovedá výnos, horkosť ani odolnosť bezviróznych korenáčov žateckého červenáka. Tohoročné rastliny sú podľa J. Capáka slabé. „Sucho spôsobilo, že narástol takzvaný špicatý chmeľ.“ Sľubnú úrodu naopak očakávajú chmeliari v Čachticiach (okres Nové Mesto nad Váhom) Najväčší slovenský pestovateľ chmeľu má svoje chmeľnice na rozlohe 60 ha. Dôvodom rozdielu môže byť aj fakt, že toto družstvo má polovicu svojich chmeľníc opatrenú zavlažovacím systémom. Odbyt produkcie slovenských chmeliarov zabezpečujú dve spoločnosti. Doma chmeľ spracúva a predáva pivovarom Slovchmel družstvo Horná Streda, z Nemecka ho kupuje spracovateľ Bart a syn. Pestovatelia sa nepokúšajú zistiť, ktoré pivo je ochmelené ich produktom. Pri troche úsilia by sa to však dalo. „Nie je vylúčené, že náš chmeľ sa k výrobcom piva na Slovensku dostane z Hornej Stredy aj z Nemecka. Cesty toho chmeľu sú nevyspytateľné,“ vysvetlil ekonóm družstva v Čachticiach František Kadlček. Cena usušeného chmeľu od pestovateľa je závislá od jeho horkosti. Dnes má podľa pestovateľov hodnotu 95 – 135 tisíc korún za tonu. Tona je zároveň optimálnym hektárovým výnosom. „Náklady na hektár chmeľnice sú v súčasnosti zhruba 100-tisíc korún,“ tvrdí F. Kadlček.
Zber chmeľu je v súčasnosti otázkou techniky. Strhávač ho vytrhá z chmeľnice, česačka očeše, sušička na sedem percentnú vlhkosť usuší, klimatizácia zvlhčí na konečných skladovateľných 10,5 percenta vlhkosti. Prístup k zberu má každý z pestovateľov individuálny. V Čachticiach na doplnenie strojov využívajú v maximálnej možnej miere vlastných zamestnancov. V Soblahove do česania úrody zapojili prevažne brigádnikov. Ich odmena sa pohybuje vo výške 35 korún na hodinu.
Slovenský výkupca chmeľu Slovchmel družstvo Horná Streda očakáva, že tohto roku od domácich pestovateľov vykúpi okolo 350 ton usušeného chmeľu. Minulého roku skúpili na Slovensku 308 ton. Horkosť lupulínu u trinástich slovenských pestovateľov je podľa riaditeľa družstva Mariána Borovského pre toto leto v rozmedzí 3 až 3,5 bodu, čo je približne v polovici stupnice. Priemerná cena, ktorú Horná Streda ponúka za tonu je 145-tisíc korún.
Darius Ivan