časom rozvírili informácie o rekonštrukcii železničnej trate v centre mesta na zrýchlenú, podľa záujmov presadzovaných Železnicou SR, teda podľa dvoch variantov - nultého, čiže rekonštrukciou pôvodnej trate cez železničný most a podľa variantu 1 - vybudovaním nového železničného mosta ponad Váh cez Ostrov a zrekonštruovanú mestskú letnú plaváreň, inak viac ako 65-ročnú technickú pamiatku. Niektorí predstavitelia mesta počínajúc primátorom Jurajom Liškom, povedzme, že sa s týmto záujmom stotožnili a v médiách prezentovali nutnosť rozhodnúť o všetkom do konca júna. V súvislosti s tým sa organizoval workshop odborníkov, kde primátor na našu otázku, či aspoň pripustí aj tretí variant - železničnú trať mimo mesta, iba stroho zareagoval otázkou, či to zaplatíme. Uskutočnili sa aj stretnutia s obyvateľmi, kde najmä tí, ktorých sa to týkalo, hľadali odpoveď, čo s nimi bude, ak im zbúrajú domy, s čím sa tiež v presadzovanom variante počítalo.
Neskôr zainteresovaní predstavitelia mesta už uvádzali, že mali nesprávne a nedostatočné informácie a pomýlili ich aj nedostatky a rozdiely v grafickej a textovej časti územného plánu mesta.
Nepochybujme, že určitú úlohu zohrali aj protihlasy, pretože nie všetci poslanci sa stotožnili s primátorom a ľuďmi v jeho okolí. Veď proti zbúraniu mestskej plavárne a za riešenie situácie vedením železnice mimo mesta boli aj niektorí poslanci, spomeňme len Róberta Lifku, Jána Babiča, či Mariána Kvasničku, ale aj ďalší. A ako sme pred pár týždňami písali, poslanci už aj odhlasovali 1,5 milióna korún na vypracovanie štúdie s vedením železničnej trate mimo mesta. Proti rekonštrukcii železničnej trate na zrýchlenú, rozdeľujúcu mesto protihlukovými bariérami priamo pod hradnou skalou a napokon slúžiacu najmä nákladnej doprave a v situácii, keď je vylúčené, že IC-vlaky by zastavovali v trenčianskej železničnej stanici, sa zdvihol aj hlas verejnosti.
Keď vznikol petičný výbor a ľudia mohli podpisovať petíciu proti tomuto nezmyslu, vzácne sa v názore na celý problém zhodlo viac ako desaťtisíc Trenčanov. Bolo tam veľa podpisov aj od tých, ktorí podporili terajších poslancov a primátora. Skrátka, v tomto prípade nestáli na jeho strane. A hoci petícia medzi občanmi mala náležitý ohlas a prijímali ju s pochopením, na jej doriešenie v intenciách zákona padá tieň.
Petičný výbor, ako nám povedal jeho predseda, bývalý poslanec NR SR Jozef Tuchyňa, po oznámení, že rekonštrukcia železničnej trate stráca aktuálnosť a riešenie sa odkladá zhruba o päť rokov, končí svoju činnosť, i keď nie v zmysle zákona o petíciách aj preto, že od príslušných inštitúcií, ktorým postúpil petíciu na vybavenie, nedostal oficiálnu, podľa zákona platnú odpoveď. „Petičnému výboru je ľúto, že orgány samosprávy, ktorých sa petícia predovšetkým týkala, nerešpektovali petičný zákon a ani vôľu občanov vyjadrenú podpismi a nedali im odpoveď,“ povedal Jozef Tuchyňa dodávajúc, že sa to, napokon, nestalo prvý raz, že inštitúcie takto reagovali voči Trenčanom. Veď Ministerstvo dopravy SR im nedalo odpoveď ani v súvislosti so zastavovaním IC-vlakov.
Petičný výbor ďakuje občanom, ktorí sa podpísali pod petíciou, pretože ich záujem o veci verejné napokon predsa len zvíťazil. Nakoniec ešte občanom pripomíname, že Územný plán Mesta Trenčín bol schválený v roku 1998 s platnosťou na päť rokov a práve je „zrelý“ na novelizáciu. Preto by sa nemali ešte vzdávať záujmu o veci verejné a na poslancov vplývať dovtedy, až ich vôľa bude rešpektovaná.
Oľga Kajabová
