im autobus mestskej hromadnej dopravy mešká čo i len päť minút. Pritom ani nevedia, že existuje nejaká podhorská osada Zabudišová v obci Bošáca, kde je časový rozdiel medzi najbližšími po sebe idúcimi spojmi na linke Bošáca-Zabudišová až sedem a pol hodiny! Z Bošáce odchádza autobus ráno o 6.26 h, na najbližší musia ľudia čakať až do 13.55 h! Chorým ľuďom je znemožnené cestovať do Bošáce k lekárovi, viacerým aj za nákupmi.
Medzi centrom obce Bošáca a jej časťou Zabudišová je päťkilometrová vzdialenosť, a ešte k tomu strmý kopec. Autobusové spojenie je preto pre väčšinu zo 150 ľudí (z toho je asi 50 dôchodcov), žijúcich na týchto bošáckych kopaniciach, životne dôležité. Nákupy, návšteva lekára, úradné záležitosti..., autobus využívajú hlavne na tieto účely. Od 15. októbra tohto roka vedenie SAD, a. s., Trenčín zrušilo autobusový spoj na linke Bošáca – Zabudišová s odchodom z Bošáce o 11.35 h. Tým bol automaticky zrušený aj následný spoj zo Zabudišovej o 12.30 h. Táto zmena tvrdo zasiahla do života starších a chorých ľudí, ale hlavne tých, ktorí tieto spoje využívali. Pre väčšinu z nich to bol doslova šok, keď zo dňa na deň čakali na autobus, ktorého sa nedočkali... „Boli sme postavení pred hotovú vec, bez možnosti brániť sa,” tvrdí Jozef Struhár zo Zabudišovej, hlavný iniciátor petície za obnovenie zrušených autobusových spojov. Podpísalo sa pod ňu 78 obyvateľov Zabudišovej. Zaslali ju SAD Trenčín a na vyšší územný celok. „SAD-ka nás o zrušení spoja informovala až tesne pred vyvesením nového cestovného poriadku na zastávkach. Treba sa vžiť do situácie starého a chorého človeka, ktorý príde ráno o 7. hodine do Bošáce k lekárovi, vybavený je o 9. hodine, a potom musí celých päť hodín čakať na najbližší autobus! Nikoho z “vrchnosti” nezaujíma, kde majú títo ľudia čakať, keď opustia ordináciu lekára, pretože vykurovaná autobusová čakáreň pre cestujúcich neexistuje. Počas nepriaznivého počasia im ostáva čakať len v zadymenom hostinci alebo v priestoroch obecného úradu,” hovorí J. Struhár. Ísť domov do Zabudišovej peši je pre staršieho človeka či deti nemysliteľné. Občan s najvzdialenejším bydliskom v Zabudišovej má domov až 6 kilometrov, z toho 3 až 4 kilometre do kopca.
„Za komunistov nám sem jazdilo dvanásť spojov, teraz ich máme šesť, a ešte aj tie nám chcú rušiť,” hovorí jeden z obyvateľov Zabudišovej, ktorý si neželal byť menovaný. „Nemôžem na nohy, strašne ma bolia. K lekárovi alebo na úrad ma vozí na aute syn z Nového Mesta nad Váhom. Kvôli mne si musí zobrať dovolenku,” hovorí 68-ročná Mária Beňová. Jej sused dodáva: „Kto nemá auto, do roboty sa veľmi ťažko dostane.” „Zajtra je pohreb, o pol jednej poobede by som išla dole do dediny. Takto nepôjdem nikde,” ozýva sa 78-ročná Mária Holýčková. „Prešla by som aj peši, ale ako sa poznám, potom by som dva dni iba ležala v posteli. Radšej to nechám tak a budem doma. Šoféri by ľudí aj zviezli dole po kostol, ale žalujú na nich...”
„Problém sa netýka len nás, ale aj obce Nová Bošáca, kde im zrušili spoje na miestnu časť Šance a Predpoloma. Takisto sú tam ľudia odkázaní na vlastné nohy alebo autá,” hovorí starosta obce Bošáca Dušan Kochan. SAD Trenčín poslala žiadosť o rušenie a krátenie spojov v k. ú. Bošáca 28. augusta t. r., na čo im starosta obce 3. septembra odpovedal nesúhlasným písomným stanoviskom s tým, aby spoj premával naďalej. „Neakceptovali to a spoj jednoducho zrušili. Ani nám neodpísali, 14. októbra jednoducho vyvesili nové cestovné poriadky a 15. sa už išlo podľa nich. Z Trenčianskeho samosprávneho kraja sa nám ani neozvali, vraj oni o ničom nevedeli a zmeny ani neschvaľujú,” povedal D. Kochan.
Podľa neho argument SAD-ky zefektívniť nerentabilné linky nie je adekvátny, nakoľko vždy poukazujú iba na tie, ktoré sú podľa nich stratové. „Tieto straty je možné čiastočne pokryť linkami ziskovými a takisto zo štátnej dotácie na autobusovú dopravu cez Trenčiansky samosprávny kraj. Občania majú voči štátu určité povinnosti, treba brať do úvahy aj ich práva, ktoré bývajú veľmi často zanedbávané,” dodáva starosta.
Akútne zdravotné prípady ľudí, ktorí sa po vyšetrení u lekára nemajú ako dostať do Zabudišovej, sa obec v spolupráci s miestnou lekárkou rozhodla riešiť odvozom sanitkou až domov. Tú si však občan hradí v plnej miere.
„Už v septembri tohto roka sme oslovili starostov viacerých obcí s tým, že dôjde k redukcii niektorých spojov,” hovorí Sylvia Konstantová, dopravná riaditeľka SAD Trenčín. Finančné problémy, meniaca sa legislatíva, zvýšená spotrebná daň, zvýšené vstupné náklady, z roka na rok znižujúca sa dotácia, to všetko prispelo k týmto nepopulárnym krokom v koncových oblastiach viacerých obcí.
Podľa S. Konstantovej je nemožné prevádzkovať spoje, ktoré vytvárajú stratu až do 15 korún na kilometer, čiže sú nerentabilné. Podobné je to aj v oblasti Bošáca-Zabudišová, kde vzniká tržba okolo štyroch korún na jeden kilometer. Priemerné náklady na prímestskej doprave sa pritom pohybujú od 20 do 25 korún na kilometer. Od roku 2002 do 15. októbra 2003 jeden autobus prepravoval v priemere päť ľudí. Po obdržaní petície od občanov Zabudišovej SAD-ka nasadila revízorov, ktorí mapovali situáciu v autobusoch. Zistili, že vyťaženie spojov z Bošáce do Zabudišovej je naozaj nízke.
„Bohužiaľ, stratu nám nikto nevykrýva. Preto prijímame také opatrenia, ktoré nám budú znižovať náklady. Jedným z nich je aj úspora neefektívnych kilometrov,” vysvetľuje riaditeľka. „Nijako nemôžeme ovplyvňovať výšku dotácie, to je úlohou vyššieho územného celku, na ktorý sme viackrát apelovali, že výška poskytnutých dotácií nie je adekvátna. Petície za nerušenie spojov sú často adresované na nás, skôr by mali byť posielané pracovníkom, ktorí rozhodujú o dotáciách zo štátneho rozpočtu.”
Pokiaľ starosta obce vyčlení určité finančné prostriedky z obecného rozpočtu, čo sa týka aj Bošáce, po vykrytí straty môže byť spoj naďalej prevádzkovaný. „Táto alternatíva však bola zo strany starostu Bošáce zamietnutá,” dopĺňa S. Konstantová. Stanovisko VÚC sa nám doposiaľ nepodarilo získať, z dostupných zdrojov sme sa však dozvedeli, že zmeny cestovných poriadkov na prímestských linkách schvaľujú.
Kompetentní sa na problém pozerajú z ekonomického hľadiska, nikto však nevidí problémy obyčajných, starých a chorých ľudí (i keď je ich málo), ktorí sa najmä počas blížiacej sa zimy nebudú mať naozaj ako dostať dolu, do päť kilometrov vzdialenej dediny, na nákupy či po lieky. Spojenie “so svetom” im teda riadne sťažili.
Rastislav Samák
