o hotela Laugaricio v Trenčíne už niekoľko rokov zíva prázdnotou. Vyťažené je len prízemie, kde vzniklo obchodné centrum. Priestory, v ktorých v minulosti našiel ubytovanie nejeden zahraničný turista, sú prázdne a nevyužité. Čo zamýšľa urobiť s viac ako tridsaťročnou budovou nový majiteľ? Bude slúžiť na ubytovanie študentov alebo turistov? Na tieto a ďalšie otázky sme hľadali odpoveď u správcu objektu Romana Machálka a súčasného majiteľa Miroslava Dokupila.
Budova bývalého hotela Laugaricio mala v priebehu viacerých rokov niekoľko vlastníkov – Jednota, DMD Holding aj spoločnosť Kamila, s. r. o. V súčasnosti patrí realitnej spoločnosti Reality Trenčín, ktorá ju kúpila v roku 1999. Stavba, ktorú nahlodal zub času, si vyžaduje rázny zásah. Na jednom poschodí sa nachádza trinásť izieb, pričom v súčasnosti sú v dezolátnom stave. Nie je vylúčené, že v budúcnosti sa zrekonštruujú a opäť budú slúžiť na ubytovanie. Zatiaľ sa uvažuje o vybudovaní obchodno-administratívneho centra. „Bolo viacero variantov na využitie priestorov,” hovorí správca objektu Roman Machálek. „Na obchodné účely by mal poslúžiť aj suterén budovy. Čo sa týka využitia výškových priestorov, prvé tri poschodia na komerčné účely, na ostatných poschodiach by sa mali vytvoriť ubytovacie priestory, ktoré toto mesto potrebuje.”
V súčasnosti je spracovaná projektová dokumentácia aj so zámerom, ako budovu využiť. V hre je viacero variantov. „Všetko je vecou schválenia návrhu na mestskom úrade, odobrenia od architektov a pod. Objekt analyzovali viacerí statici, ktorí zatiaľ nezaznamenali nejaké vážne poškodenia,” dodal R. Machálek.
„Bol by som zlým vlastníkom, keby som hneď na začiatku súhlasil s tým, aby sa zbúrali minimálne dve poschodia. Bol to názor vedenia odboru životného prostredia a mal odporúčajúci charakter,” hovorí majiteľ budovy M. Dokupil. Podľa jeho slov by malo byť dočasne na prvých troch poschodiach obchodno-administratrívne centrum, od tretieho po ôsme po dohode s potenciálnym prevádzkovateľom možno vznikne ubytovanie pre študentov. ”Naším zámerom je v horizonte od troch do desiatich rokov zrealizovať zásadnú rekonštrukciu objektu,” pokračuje. „Ak sa tak nestane, tak len kvôli nesúhlasu orgánov štátnej správy, ktoré nám v tom budú brániť. Prekáža im, že budova je príliš vysoká, zastaralá, zacláňa vo výhľade na hrad. Ktovie? Možno o desať rokov bude na streche záhradná reštaurácia alebo parčík, kde by bol aj bazén a počas leta tam ľudia strávia príjemné chvíle. Keď to funguje aj v zahraničí, prečo nie aj u nás?”
Ktorý zo zámerov napokon nadobudne konkrétnu podobu, ešte nie je isté. Všetko záleží od finančných prostriedkov a dohody s úradníkmi. Tí sú aj v tomto prípade jednou z hybných pák celého budúceho projektu, ktorý by sa v centre mesta mal realizovať.
Rastislav Samák
