sa cez výklady do vysvietenej Galérie slovenského naivného umenia na Mierovom námestí nepozreli. Boli totiž úplne zarosené od množstva ľudí natlačených v úzkych priestoroch galérie, ktorí si nechceli nechať ujsť vernisáž prvej samostatnej autorskej výstavy Jozefa Švikruhu, ktorý pôsobí ako vedúci výtvarného odboru trenčianskej ZUŠ. Dôvodov na gratulácie bolo viac, pretože Jozef Švikruha oslávil pár dní predtým svoje šesťdesiatiny.
Celú vystavenú kolekciu diel namaľoval autor za tri mesiace. „Bol som pod dobre mieneným nátlakom zo strany Trenčianskeho osvetového strediska,“ s úsmevom komentuje Jozef Švikruha. Z obavy, že za tak krátky čas nemôže stihnúť vytvoriť ucelenú kolekciu, si dokonca prizval svoju žiačku Katarínu Hvožďarovú. „Povedal som jej, Katka, musíš ma zachrániť, určite nestihnem namaľovať viac ako dvadsať obrazov!“ Aj keď na výstave visí šesť Katkiných obrazov, záchrana nakoniec nebola potrebná. Jozef Švikruha vytvoril bezmála štyridsiatku plátien: „Olej sa nedá robiť naraz, musí sa nechať trošku zaschnúť a až potom možno pokračovať ďalej. Robil som vždy dopoludnia, potom po večeroch až do noci. Námetov som mal v sebe dostatok, mám aj veľa skíc a fotografií.“
Prezentované diela sú rozčlenené do troch tematických skupín. Dominuje krajina, zimná i letná. Autor veľa chodí po Slovensku, po rázovitých obciach, kde je aspoň trochu zachovaná stará ľudová architektúra. „Krajinu si potom v sebe vnútorne pretváram. Často sa snažím vrátiť do detstva, kde mráz bol skutočným mrazom, až staré drevené maštale a pajty prašťali, všade boli záľahy bieleho snehu, dolina bola počas mesačných večerov krásne vysvietená a na podhorí húkala sova.“
Krajiny dopĺňajú zátišia - cibuľové, s jabĺčkami či staré džbány, ktoré sa dotýkajú dedinského prostredia rodnej Trebichavy, ako aj portréty žien, predstavujúcich pre maliara múzy, jeho návraty do čias mladosti.
O tom, že dielo Jozefa Švikruhu verejnosť oslovuje, svedčia pribúdajúce biele miesta na stenách po vystavovaných obrazoch, ktoré si už našli svoje miesto v príbytkoch konkrétnych obdivovateľov.
Ľuboš Kostelanský