načili mnohí zainteresovaní vernisáž výstavy výtvarnej skupiny Mikuláša Galandu, spojenú s krstom a prezentáciou knihy Galandovci, ktorá sa uskutočnila vo štvrtok v trenčianskej Galérii M. A. Bazovského. Jeho významu zodpovedala aj mimoriadne bohatá účasť osobností z kultúry, verejnej i podnikateľskej sféry, ktorým dominovala prítomnosť ministra kultúry Rudolfa Chmela.
Najvzácnejšími, aj keď až v druhom rade sediacimi, boli samotní výtvarníci, ktorým s takmer polstoročným odstupom bola udelená historická satisfakcia: akademickí sochári Vladimír Kompánek a Andrej Rudavský, akademickí maliari Milan Laluha a Rudolf Krivoš. Zvyšných členov skupiny, akademického maliara Ivana Štubňu a akademického sochára Antona Čuteka zastupovali na slávnosti ich manželky a nemocného akademického maliara Andreja Barčíka jeho dcéra.
Kurátor výstavy a autor úvodného textu knihy výtvarný teoretik Juraj Mojžiš označil výtvarný príbeh tejto skupiny za najpozoruhodnejší na Slovensku: „Bolo im súdených iba desať rokov, od 1957 do okupácie, aby znovu nadviazali na to, čo je moderné slovenské výtvarné umenie a na jeho európske korene. Nimi sa zavŕšila moderna na Slovensku.“ Zároveň tlmočil aj odkaz samotných umelcov: „Prišli sme sa sem pozrieť z Európy, my tam už chodiť nemusíme.“
To potvrdil aj minister kultúry, keď uviedol, že Galandovci dokázali prezentovať Slovensko a jeho kultúru ako súčasť toho najmodernejšieho, čo sa v Európe a vo svete v tom čase dialo. „Aj keď historicky neuzavretý, ale do značnej časti definitívny odkaz skupiny, má hodnotu trvalého piliera našej kultúry.“
Samotný akt krstu knihy Galandovci vykonal spolu s Rudolfom Chmelom aj Bohumil Hanzel, z iniciatívy ktorého vznikol. Na prvú časť Galandovcov by mali v budúcnosti nadviazať aj ďalšie dva diely zamýšľanej trilógie.
Samotná výstava diel členov skupiny potrvá v Galérii M.A. Bazovského do prvého februára 2004. Ľuboš Kostelanský
