torí navštevovali Základnú umeleckú školu v Ilave, vyšlo by nám riadne veľké číslo. Veď za päťdesiat rokov existencie sa ich tu vystriedalo neúrekom. Rovnako aj pedagógov. „Menovať učiteľa, ktorý niečím vynikol, by bolo nespravodlivé. Každý rok máme v škole talentované deti a spolu s nim vyniknú aj oni. Ak však treba niekomu pripísať zásluhy, tak to sú najmä riaditelia. Každý z nich sa o niečo zaslúžil. Najviac Štefan Baláž, pretože jeho zásluhou bola v Ilave zriadená hudobná škola. Peter Sarnovský sa zase pričinil o zlepšenie priestorov a vybavenie školy potrebnými hudobnými nájstrojmi i didaktickou technikou,“ hovorí Ružena Hromádková, ktorá v ZUŠ riaditeľuje už pätnásť rokov. Aj ona má podiel na rozvoji tohto zariadenia. Počas jej pôsobenia sa škola sťahovala do nových priestorov, vyhovujúcich žiakom i pedagógom. „Najideálnejšie by bolo, keby sa nám podarilo získať aj druhú časť budovy, kde je v súčasnosti polícia. Potom by sme mali konečne všetky triedy pod jednou strechou,“ nevzdáva sa myšlienky sústrediť vyučovací proces v jednej budove.
Okrúhle jubileum je dostatočným dôvodom na obzretie sa späť. Platí to aj pre školu. Počas tohto obdobia prešla riadny kus cesty. Aj keď jej v minulosti príliš veľa pozornosti nadriadení nevenovali, ako poznamenala R. Hromádková, na úspechoch, ktoré žiaci dosahovali, sa to neprejavovalo. Michal Fuka, Mária Nečasaná, Darinka Letková, Martina Piatriková, Miriam Bobošová, Silvia Dušalová, Rudolf Bajzík, Alena Janešíková, Silvia Dušalová, Tomáš Špaček, Zuzana Janušková, to sú len niektoré z mien, ktoré figurujú v análoch školy ako jej úspešní reprezentanti na regionálnych, celoštátnych či medzinárodných súťažiach. Ich zásluhou sa ilavská ZUŠ dostávala do povedomia verejnosti. Dávala o sebe vedieť aj rôznymi podujatiami a vystúpeniami. Z mnohých sa stala už tradícia. Napríklad Ilavská hudobná jar, ktorá má za sebou už niekoľko ročníkov. Pôvodná myšlienka spočívala v prezentácii umeleckých škôl v regióne. Dnes už okrem detí v nej účinkujú aj umelci zvučných mien. Presadzovať sa začína aj školský komorný spevácky zbor. Ten po dlhšej odmlke píše novú históriu. Predstavil sa už na viacerých podujatiach. Nechýbal ani na oslavách 50. výročia školy. „Nová Dubnica má dychovku a mažoretky, Dubnica folklórny súbor Prvosienku. My sme vsadili na komorný spevácky zbor, akého v okolí niet. Účinkoval už aj v zahraničí – v Čechách a v Poľsku,“ pochválila sa riaditeľka.
Okrem hudobného odboru, ktorý je liahňou pre zbor a patrí medzi najnavštevovanejšie, mladé talenty sa môžu zdokonaľovať aj v tanečnom a výtvarnom odbore. Prierez ich činnosti a výsledkov poskytla výstava v dome kultúry. Veľmi peknou akciou bol aj koncert štyroch generácií – mladší a starší žiaci, absolventi i učitelia. Bol darčekom nielen pre oslávenca, ale tiež pre rodičov, mesto a všetkých, ktorí škole pomáhajú.
(vž)
