V pondelok 24. mája 2004 o 16. hodine nás navždy opustila známa trenčianska osobnosť, významná slovenská fotografka poľského pôvodu Mária Holoubková-Urbasiówna. Zomrela v bývalom Domove opatrovateľskej služby pri poliklinike, medzi svojimi starostlivými ošetrovateľkami, ktoré ju spolu s jej osobnou lekárkou MUDr. Evou Ďuríčkovou vždy dostali z najhoršieho, keď sa vyčerpaná vracala z nemocničného ošetrenia. Z choroby, ktorá jej znepríjemňovala posledné týždne života sa už celkom nevyliečila.
Ani sama nevedela, že ju z kožného oddelenia trenčianskej nemocnice zoslabnutú, schudnutú odviezli tam, kde plná elánu, pred osemdesiatimi piatimi rokmi začínala svoju profesionálnu kariéru. Ateliérom jej však tentoraz bola biela nemocničná izba doliečovacieho oddelenia trenčianskoteplickej nemocnice a „pomocníkom“ pri tvorbe smutných, depresívnych fotografií z reálneho života trpezlivý ošetrovateľ, ktorého poslúchala na slovo. Je priam symbolické, že v Trenčianskych Tepliciach musela osláviť i svoje posledné – 106. narodeniny. Kedysi vitálna, energická žena, ktorá sa vedela nefalšovane tešiť z každej návštevy, bola posledný rok pripútaná na lôžko, no pamäť jej slúžila dobre. Keď ju bol pozrieť novozvolený primátor Trenčína, hneď vedela, že je to syn jej dobrého známeho Jána Cellera, s ktorým dlhé roky bývali v jednom dome na námestí. „Já vím, vy nejste z těch dvojiček!“povedala hneď prekvapenému mešťanostovi.
Pani Holoubková sa narodila 3. apríla 1898 v mestečku Gudow pri poľskom Tešíne. V r. 1919 si otvorila ateliér Foto Tatra, neskôr Foto Holoubková. Vo veľkom náklade vyrábala fotopohľadnice s folklórnymi námetmi, neskôr s krajinárskymi zábermi miest z celého Slovenska, a distribuovala ich hlavne do kúpeľných miest. Svoj kapitál vložila do filmovacieho štúdia Tatrafilm v Trenčíne a stala sa jeho spolumajiteľkou. Za necelých desať rokov nakrútila s Cyrilom Kašparom vyše 40 dokumentárnych a hraných filmov, medzi nimi aj filmový portrét o posledných dňoch básnika P. O. Hviezdoslava. Väčšina filmov sa však nezachovala. Svoj posledný filmový dokument s názvom Život dokončila unavená a zoslabnutá natoľko, že sa častokrát už nechcela dožiť rána...
Na prvú dámu slovenskej fotografie zostanú Trenčanom iba príjemné spomienky. Jedna z mnohých: Keď Trenčianske múzeum pripravovalo v r. 1989 výstavu fotografií na hrade, pani Holoubková odmietla odvoz a na vernisáž v pekné sobotné májové predpoludnie prišla pešo až do Ľudovítovho paláca! Usadila sa do pripraveného dobového kresla ako skutočná dáma, v elegantnom kostýme, vysokých bielych topánkach, vymaľovaná a pekne učesaná. Stihla všetko - poobdivovať svoje aparáty, fotografie, porozprávať sa so všetkými, vrátane našich malých detí... Dokonca odmietla radu ľudového liečiteľa dať si vyšetriť zhoršujúci sa zrak, povedala mu, že je drzý, že ona nič nepotrebuje. Mala vtedy 91 rokov, sebestačná bola až do svojej storočnice.
Takto si ju budeme pamätať, obdivovať a ctiť všetci v Trenčianskom múzeu, kde opatrujeme stovky jej sklených platní negatívov, fotoaparáty, dobové šaty, originály pohľadníc, rovnako aj všetci Trenčania. Pani Holoubkovej niet, ale s jej jedinečnými zábermi Trenčína, ďalších miest Slovenska, Vysokých Tatier sa Poliaci nevedia rozlúčiť. Od roku 2001 putuje výstava z jej tvorby po Poľsku, obdivovali ju v Krakowe, Varšave, Rzeszowe, dnes sa nachádza v poľskom Tešíne.
Navždy zostanete v našich srdciach, paniHoloubková!