Predstavovať Jána MORAVČÍKA futbalovej verejnosti by bolo pravdepodobne nosením dreva do lesa. Tí skôr narodení ho majú ešte v živej pamäti z jeho ligového pôsobenia pod Čákovým hradom, kde vzorne hájil trenčianske farby. To však už patrí nenávratnej minulosti, lebo tento známy futbalový stopér sa práve pred pár dňami dožil svojho životného jubilea - abrahámovín (50. narodenín).
Z BOROVIEC DO PIEŠŤAN
Jeho futbalové začiatky majú korene v rodných Borovciach, kde začínal s futbalom ako žiak. Ako mladší dorastenec hrával druhú dorasteneckú ligu za Piešťany a keď ho preradili medzi starší dorast, dostal dôveru reprezentovať aj mužov tohto klubu, ktorí pôsobili v krajských majstrovstvách. Ešte ako staršá dorastenec sa však zaslúžil o historický úspech, keď Piešťany postúpili pod taktovkou trénera Zoltána Doboša prvýkrát do celoštátnej prvej ligy. Bol to skvelý mládežnícky kolektív, z ktorého neskôr mnohí jeho spoluhráči - vrátane neho - skúsili aj ligový chlebík v kádri dospelých - J. Veselý, J. Repík, J. Hlaváč.
Po ukončení dorasteneckého veku si odkrútil dvojročnú základnú vojenskú službu (ZVS) v Piešťanoch, kde reprezentoval materský klub, ktorý hral v krajských majstrovstvách so snahou o postup do divízie, ale vždy počas Moravčíkovej ZVS atakovali iba čelné miesta tabuľky - druhé-tretie miesto.
PO UKONČENÍ ZVS DO JEDNOTY TRENČÍN
V roku 1976 ho futbalové cesty znenazdajky priviedli do Trenčína - do prvoligového mužstva slávnej Jednoty Trenčín. Vtedy trénoval mužstvo seniorov Dodo Reimann, na ktorého J. Moravčík aj po rokoch spomína len v tom najlepšom, lebo jednoducho to bol pán tréner. Po ňom postupne prevzali trénersku taktovku Arnošt Hložek, neskôr Miro Čemez, Štefan Hojsík a ďalší. Aj v najvyššej futbalovej súťaži zostal jubilant verný náročnému postu stopéra, kde sa cítil najlepšie - ako ryba vo vode.
Za zmienku stojí skutočnosť, že v Trenčíne odohral kompletne 83 ligových zápasov a na svoje konto si pripísal aj tri góly. V trenčianskom drese pôsobil päť rokov. V roku 1981, keď Trenčania zostúpili do druhej ligy a všetko smerovalo k futbalovému úpadku, odišiel radšej na skusy do druholigových Vítkovic.
PO VYPADNUTÍ DO VÍTKOVIC
Keď tam v zime prestúpil, postavenie v tabuľke nasvedčovalo postupovým ambíciam do najvyššej súťaže. Nakoniec sa tak aj stalo a Vítkovice sa po skončení sezóny stali prvoligové aj vďaka J. Moravčíkovi, ktorý odohral jarnú časť v drese tohto tímu. A tak sa Vítkovičania po 29 rokoch mohli tešiť z postupu do najvyššej súťaže. V nasledujúcom ročníku sa v lige zachraňovali, a práve keď sa Vítkovice stali majstrom Československa (v roku 1986), sa musel s ligovým futbalom chtiac-nechtiac kvôli zraneniu rozlúčiť a zanechať vrcholnú súťaž - vo svojích 29. rokoch. Na pamiatku mu okrem iného zostali aj veľavravné výstrižky z novín a v jednom z nich je napísané:
„Najnečakanejší výsledok v 8. kole I. futbalovej ligy dosiahol vítkovický nováčik, ktorý v Prahe zdolal Duklu 1:0. Jej jediný gól dal bombou zo 40 metrov z priameho kopu stopér Ján Moravčík.“
Na Trenčín, rovnako ako aj na pôsobenie vo Vítkoviciach, mu zostali iba tie najlepšie spomienky a na tieto dve futbalové zástavky nedá dopustiť. Mal svojim spôsobom aj šťastie, lebo zastihol dve vydarené - futbalovo vyspelé a vyzreté generácie, kde získal veľmi cenné ľudské a aj futbalové poznatky a skúsenosti.
KVÔLI ZRANENIU V NIŽŠÍCH SÚŤAŽIACH
Počas svojej vrcholovej futbalovej činnosti odohral J. Moravčík pozoruhodných 136 ligových stretnutí a vsietil päť gólov. Keď mu zdravotný stav nedovoloval hrávať elitnú československú súťaž, tak na futbal nezanevrel, ale skúsil o čosi nižšiu súťaž - III. ligu vo Vratimove pri Ostrave, kde pôsobil jeden rok. Potom sa rozhodol pre zmenu dresu - prestúpil do divíznej Polanky nad Odrou, kde však kvôli zdraviu už musel po pol roku definitívne zanechať futbalovú aktivitu a dal sa na trénerskú dráhu.
Vzápätí sa vrátil späť do Vítkovic, kde trénoval mládežníkov a zároveň aj funkcionárčil až do roku 2000. Odtiaľ sa pobral do Hraníc na Morave kde pôsobil dva roky.
POZVÁNKA Z TRENČÍNA
Znenazdajky ho oslovil s ponukou funkcionárskej práce terajší generálny manažér AS Trenčín I. Štefanko. Samozrejme, takáto ponuka sa nevyskytne často (zvyčajne raz za život), a preto sa ani neodmieta. Nakoľko sa vytvorilo v Trenčíne nové - životaschopné futbalové vedenie, tak J. Moravčík ani na chvíľu nezaváhal. Sám bol milo prekvapený z toho, že práve jeho si vybrali na zodpovedné funkcionárske miesto - sekretár klubu a manažér mládeže - a s radosťou po určitej prestávke sa opäť prinavrátil - aj vďaka pochopeniu svojej manželky - pod starobylý Trenčiansky hrad.
SYN JÁN V OTCOVÝCH ŠĽAPAJÁCH
Syn Peter síce holduje počítačom, ale Ján (roč. 1982) ide rozhodne v otcových šľapajách, keď momentálne hrá v treťoligovom Štúrove, kde sa tréner P. Ančic vyjadruje o ňom len v superlatívoch. Dúfajme, že to dotiahne až do najvyššej súťaže a určite by potešil aj reprezentačný dres. Proste je to talent, futbal má rozhodne v krvi - ako jeho otec a hrá ho s patričným elánom a zanietením. Nie je teda vylúčené, že o Jánovi Moravčíkovi mladšom, ale rozhodne aj staršom, budeme v budúcnosti ešte toho veľapočuť...
