V našich novinách sme už neraz predstavili mnohé oku lahodiace fitnesky, ktoré sa okrem vrcholných domácich súťaží zviditeľňujú aj mimo Slovenska.
Naposledy sa v Bratislave uskutočnili majstrovstvá Slovenska vo fitnes mužov (tí mali svoju premiéru) a žien, na ktorom štartovali aj tri pretekárky z Trenčína. Najúspešnejšou z nich sa nakoniec stala Gabika JEŽÍKOVÁ, ktorá vo svojej kategórii do 167 cm získala v konečnom hodnotení lichotivú tretiu priečku. Ako inak - slovo dalo slovo a vedno sme si sadli na kus reči so sympatickou Gabikou, ktorá svojím výzorom konkuruje aj známej svetovej speváčke - Shakire. Len tak mimochodom, aj v tejto oblasti už zaznamenala vlani nejedno víťazstvo v rôznych celoslovenských súťažiach, ale zdá sa, že už sa na to zabudlo a treba to nejako oprášiť.
Aká bola konkurencia na tomto šampionáte?
Na majstrovstvách SR vo fitnes žien a body fitnes sa zišla naozaj silná domáca konkurencia. V oboch kategóriach štartovalo okolo štyridsať pretekárok a v kat., v ktorej som zápolila, sa prebojovali do finále štyri pretekárky, medzi nimi aj minuloročná absolútna majsterka sveta - Silvia Malachovská.
Okrem nej sa na pódiu v iných kat. predstavili ešte mnohé známe majsterky sveta a Európy - N. Lenártová, K. Verbovská, B. Bunčáková a iné.
So svojím výkonom a celkovým umiestnením - ziskom 3. miesta som rozhodne spokojná, snažila som sa totižto pripraviť na toto podujatie čo najlepšie - po všetkých stránkach. Okrem mňa na M-SR zápolili ešte dve pretekárky z Trenčína, ale tie do finále nepostúpili, lebo porota nasadila dosť tvrdé kritériá a do finále postúpili skutočne iba tie najlepšie z najlepších.
Kedy ste začali so samotnou prípravou na toto podujatie?
S prípravou na toto podujatie som začala s trojmesačným predstihom. Postupne, ako sa blížil termín týchto majstrovstiev, tak príprava bola čoraz krutejšia a náročnejšia - či už po stránke tréningov alebo samotnej stravy. Trénovala som každý deň, vstávala som ráno už o 4.30 h a behávala som asi pol hodinu po Juhu. Okolo 9. - 10. h som pokračovala prvou fázou silového tréningu, medzitým bol ešte v priebehu týždňa aj gymnastický tréning pod vedením D. Koňušíka, nakoľko som sa pripravovala aj na voľnú zostavu. Popoludní pokračovala druhá fáza môjho tréningu - vrátane hodinového korčuľovania na kolieskových korčuliach v lokalite Ostrova.
S akým predsavzatím ste cestovali do dejiska M-SR?
Môj gymnastický tréner mi povedal, že skončím na treťom mieste, a tak sa nakoniec aj stalo - jeho želanie som mu splnila. Aj na medzinárodné podujatie do Martina, na Fit plus Lady Internacionál ma vystrojil s predsavzatím, že skončím štvrtá - a opäť sa tak stalo. Aj tam bola dosť silná konkurencia, keď všetky fitnesky sme boli zadelené do jednej kategórie, čo bolo o to náročnejšie. Jarná sezóna pre fitnesky už fakticky skončila a postupne sa začneme pripravovať na jesenné pohárové súťaže, tak ako každý rok. Teraz, počas leta, to bude klasická udržiavacia metóda, to znamená, že počas dňa bude jeden silový tréning a v aeróbnej časti to bude v mojom prípade hodinka korčulovania na Ostrove.
Máte vo fitnese ešte nenaplnený sen?
Vzhľadom na môj vek a na to, že som začala cvičiť fitnes pred troma rokmi, tak nemôžem čakať, že budem majsterka sveta. Mojím cieľom je byť dobrá a fitnesu sa chcem venovať aj naďalej, pokiaľ mi to umožní zdravie a hlavne moja rodina. Pre všetky záujemkyne o fitnes mám však takúto radu. V Relax centre robím inštruktorku a často prídu za mnou ženy s prosbou, že chcú vyzerať ako ja. Keď im však napríklad poviem, o akú tvrdú drinu a náročný šport vlastne ide, tak mnohé už druhýkrát radšej neprišli. Chcem im touto cestou teda odkázať, že chce to len pevnú vôlu, odriekanie a vydržanie až do konca - a predčasne sa nevzdávať. Všetko potrebuje svoj nevyhnutný čas a zladenie ďalších veci. Na spomínaných M-SR v Bratislave mala jedna pretekárka súťažiť, stratila však nervy a vzdala to. Problém videla viacmenej tom, že má jedno dieťa. Keď som jej povedala, že ja mám tri, tak to nedokázala pochopiť a požiadala ma o telefónne číslo so zámerom sa so mnou porozprávať a poradiť jej ako na to. Na záver sa chcem poďakovať všetkým tým nadšencom a priaznivcom, ktorí mi pomáhajú v mojom napredovaní v tomto peknom športe - Jánovi Tehlárovi, Dr. Vladimírovi Dobiášovi, Vladimírovi Cibuľkovi, Jánovi Spišákovi - riaditeľovi IX. Základnej školy, Eve Stanekovej, Erike Šupákovej - no a samozrejme nemôžem zabudnúť ani na moju zlatú mamu.
