U nebezpečného zvieraťa sa totiž preukázala besnota. V obci bola vyhlásená karanténa, tabule hlásia „Pozor, besnota!”
Tridsaťsedemročný Miroslav Šidla spolu so svojím otcom kosil trávu v záhrade nad ich domom, keď zbadal, že v žite sa niečo hýbe. „Odstavil som kosačku a podišiel bližšie s tým, že to asi bude srnka,” hovorí napadnutý Miro. „Predo mnou sa vynoril diviak, vyskočil po mne ako cvičený pes a uhryzol ma do ruky. Ucítil som šklbnutie, ani to nebolelo. V prvom momente som si myslel, že mi utrhol retiazku. No potom som sa otočil a už som aj bežal dole brehom rovno k lekárke.”
Jeho otec rýchlo utekal pre suseda, poľovníka Rudolfa Znachoru, ktorý zobral pušku a diviaka zastrelil. Naložili ho do auta, doviezli do domu a na dvore začali rozoberať mäso. Pomáhali niektorí susedia, diviaka chceli vidieť aj robotníci, ktorí práve neďaleko budovali chodník, na dvore sa hralo malé dieťa... Nikto netušil, že zviera je nakazené besnotou. Zistilo sa to až potom, čo hlavu diviaka zaslali na expertízu k štátnym veterinárom do Nitry. Mäso putovalo do mrazničky v poľovnom revíri, neskôr ho zlikvidovali.
Miroslava lekárka poslala so zraneným predlaktím do polikliniky v Starej Turej, kde mu ranu zašili ôsmimi stehmi. Po výsledkoch a preukázaní besnoty u zvieraťa Miroslav skončil na infekčnom oddelení NsP v Trenčíne, kde si odležal sedem dní, dostal očkovaciu látku, ako aj sérum proti besnote. „Muselo k nám prísť ďalších štrnásť ľudí z Lubiny, ktorí boli zaočkovaní,” informoval nás primár infekčného oddelenia NsP v Trenčíne Martin Chren. „Medzi nimi bol aj jedenročný chlapček, ktorý mohol prísť do kontaktu s krvou zvieraťa. Sérum dostali len tí, ktorí prišli do priameho kontaktu so zvieraťom.” Lubinčania boli po štvordňovom pobyte v nemocnici prepustení domov minulý týždeň vo štvrtok v skorých ranných hodinách, pričom budú chodiť na infekčnú ambulanciu na preočkovanie. To bude trvať 90 dní. „Besnota je veľmi závažné ochorenie, ktoré na 99-percent končí smrťou,” hovorí o chorobe M. Chren. „Cieľom očkovania je dosiahnuť určitú hladinu protilátok proti besnote, aby ľudia boli voči tomuto vírusu chránení.”
„Revír je síce bohatý na diviakov, ale ešte som nepočul o tom, že by bol niektorý besný. Nestáva sa to často. Ani besnú líšku sme ešte nestrelili,” povedal poľovník R. Znachora, ktorý v nemocnici pobudol spolu so šiestimi rodinnými príslušníkmi – manželkou, dvoma synmi, nevestou a malým vnúčikom. „Zmenu správania sa diviaka sme nahlásili na veterinárnu správu, tam nám povedali, že pri rozoberaní mäsa máme použiť rukavice. Neurobili sme tak, lebo žiadne rukavice sme nemali. Okrem toho sme nepredpokladali, že mu niečo môže byť,” uviedol poľovník.
Kvôli riziku šírenia nebezpečnej nákazy museli v Lubine prijať viacero opatrení. V obci sa nesmú poriadať výstavy, súťaže a iné akcie pre mačky a psov, ktoré musia byť najmenej tri mesiace zabezpečené v priestore alebo musia nosiť náhubok (kôš)… Nákaza sa zruší, ak sa do troch mesiacov nevyskytne ďalší prípad ochorenia zvierat na besnotu. „Poľovníci v obci prídu o veľa peňazí, keďže sa nemôžu poriadať žiadne zábavy, zrušená bola aj celoeurópska súťaž líšok a psov, ktorá sa poriada v umelej nore,” hovorí starosta obce Milan Ostrovský. Podľa neho je zaujímavé to, že aj keď sa diviak pitval sto metrov od katastra obce Bzince pod Javorinou, „u susedov” karanténa vyhlásená nebola.
Podľa riaditeľa RVaP v Novom Meste nad Váhom Jána Dlhého, na Slovensku išlo o prvý takýto prípad napadnutia človeka besným diviakom, čo potvrdili aj v referenčnom pracovisku pre besnotu zo Štátneho veterinárneho ústavu vo Zvolene: „Besnota je prenosná na všetky teplokrvné zvieratá, vrátane človeka. Tento prípad je raritou, výnimočnou záležitosťou. Choroba totiž bežne prežíva a prenáša sa skôr v populácií líšok. Preto sa v katastri obce prijali opatrenia na zabezpečenie zvýšeného odlovu líšok, túlavých psov a mačiek.”
