Pamätníci určite dobre vedia, že muži pôsobili dokonca v celoštátnej lige a aj ženy, dorastenci a dorastenky hrali vo významných slovenských súťažiach. Na historických úspechoch trenčianskeho basketbalu majú nemalý podiel mnohé osobnosti, ktoré svoj život pod Matúšovým hradom zasvätili milovaným deravým košom.
Pri tejto príležitosti nemožno zabudnúť na desiatky skvelých zanietencov, trénerov, rozhodcov a funkcionárov, akým bol už nežijúci trojlístok - Ján Celler, Mudr. Miloš Michalík, Ing. Ján Hill - a stále žijúci Rastislav Mikolaj, Boris Smetana a mnohí ďalší, ale vekovo už o čosi mladší.
Práve R. MIKOLAJ (na snímke) oslávi v pondelok 19. júla 2004 svoje životné jubileum - osemdesiate narodeniny.
Po prvý raz sa stretol s basketbalom na hodinách telocviku v rokoch 1941-1943 na bratislavskom gymnáziu. Potom (od roku 1947) pôsobil desať rokov ako funkcionár a tréner družstva žien basketbalového oddielu Slavoj Litoměrice a bol aj trénerom tímu mužov PDA Litoměrice. Vzápätí ho očarila rozhodcovská píšťalka, spravil si kurz arbitrov a v ďalšom funkčnom období rokov 1948-1957 bol predsedom rozhodcovskej komisie pri KV ČSZTV v severočeskom kraji v Ústí nad Labem. Vďaka svojím precíznym a objektívnym výkonom pod deravými košmi s rozhodcovskou píštaľkou sa v roku 1950 stal ústredným rozhodcom basketbalu a s prehľadom jemu príznačným viedol prvoligové stretnutia mužov a žien v ČSSR.
Ďalšou jeho basketbalovou zastávkou bol Trenčín, kde od roku 1960 pôsobil v rôzných funkciách, či už predsedu, tajomníka, alebo kronikára klubu. Popritom trénoval aj krúžok žiačok, ktoré zaúčal do tajov tohto športu pri II. Základnej škole v Trenčíne. O päť rokov neskôr sa stal členom slovenskej rozhodcovskej komisie v basketbale so sídlom v Bratislave.
Za zmienku a pozornosť stojí aj skutočnosť, že od r. 1974 bol menovaný za vrchného rozhodcu a komisára. Zároveň bol riaditeľom majstrovských zápasov a turnajov I. ligy ČSSR a majstrovských súťaží na Slovensku.
Kompetentné basketbalové celoštátne orgány ocenili jeho cieľavedomú rozhodcovskú činnosť udelením titulu - Vzorný rozhodca (r. 1979) a Zlatou píšťalkou (1980). Na začiatku osemdesiatych rokov sa stal členom Ústrednej komisie rozhodcov basketbalu v Prahe, kde pôsobil sedem rokov.
V roku 1991 sa rozhodol ukončiť svoju činnosť v rozhodcovskej komisii a taktiež zanechal aj funkciu vrchného rozhodcu. Práve pred desiatimi rokmi, pri príležitosti jeho 70-ročného životného jubilea mu udelili medailu „Za zásluhy o rozvoj československého a slovenského basketbalu“.
Poslednou bodkou v jeho bohatej činnosti v prospech rozvoja a rozmachu basketbalu bolo v roku 2001 ukončenie funkcie kronikára oddielu v Trenčíne, ktorú roky-rokúce taktiež vykonával veľmi vzorne a príkladne. Smelo možno napísať, že práve jeho kronika je naozaj verným obrazom basketbalového života v Trenčíne a v súčasnosti ani nevieme, kto prevzal po ňom žezlo kronikára, lebo bolo by určite hriechom nepokračovať v tejto obetavej práci.
Hodno spomenúť, že R. Mikolaj bol aj veľmi zodpovedným prispievateľom z basketbalového diania pod Matúšovým hradom pre Trenčianske noviny a práve vďaka nemu na našich stránkach nechýbali ani víkendové majstrovské a turnajové výsledky dospelých a mládeže. K množstvu gratulantov, pri príležitosti jeho životného jubilea, sa pripája aj naša redakcia a želáme mu ešte veľa zdravíčka a rodinnej pohody.