Pracovníci pamiatkového úradu vyjadrili nedávno domnienku, že príčiny pádu západného múru siahajú do minulosti, keď stavitelia svoju prácu „odflákli“a v spodných častiach múru použili nekvalitné druhy kameňa - tuf a pieskovec. Súhlasíte s nimi?
V žiadnom prípade. Po prvé, tuf pri stavbe múru použitý nebol. Ide o sopečnú horninu, ktorá je v okolí Trenčína obrovskou vzácnosťou. Na stavbu boli použité vápnité pieskovce, vápence, premenené horniny – bridlice z oblasti Považského Inovca a potom aj relatívne málo súdržné travertíny – penovce. Po druhé, stavitelia svoju prácu „neodflákli“.
Múr postavili v 16. storočí, keď po prehratej bitke s Turkami pri Moháči nastalo horúčkovité opevňovanie Uhorských hradov. Stavali ho pravdepodobne narýchlo, avšak výber materiálu i použitá stavebná technológia svedčí o tom, že to neboli žiadni amatéri. Múr má premakanú sendvičovú konštrukciu, to znamená, že má z obidvoch strán vonkajší tvrdý plášť a stred tvorí mäkšie absorbčné jadro s nie príliš silno maltovaných kameňov. Keby postavili múr homogénny, nevydržal by otrasy spôsobené dopadom kanónových gúľ. Aj v staroveku dobil Atila jedno rímske mesto tým, že pálil stále na jedno miesto hradieb kamenné guľe, až kým sa vplyvom otrasov hradby nezosypali. Práve sendvičová konštrukcia v Trenčíne zaručovala, že kanónová guľa prerazila vrchnú tvrdú vrstvu avšak mäkké jadro jej kinetickú energiu, či dokonca aj jej prípadný výbuch pohltilo.
Čo bolo teda podľa Vás príčinou havárie?
Oficiálne prezentovaná verzia havárie – kyslé dažde je nezmyslom. Múr spadol kvôli nedodržaniu technologických postupov pri jeho rekonštrukcii. Povedzme si to na rovinu. Robotu „odflákli“ tí, čo ho v 70. rokoch rekonštruovali. V rámci terénnych úprav nádvoria pred Zápoľského palácom 20 metrov vysoký múr bez akéhokoľvek zaizolovania „prihrnuli“ hlinou do jednej tretiny, alebo dokonca do jednej polovice! Na to múr nebol konštruovaný. Stavitelia by to nikdy neurobili, neboli hlupáci. Strielne v múre sa vždy obsluhovali z drevených ochozov. Navyše, sa pri rekonštrukcii nádvorie nielen splanírovalo, ale ešte sa do zeminy aj zviedla dažďová voda zo Zápoľského paláca. Keď budete mať nohy vo vode, nachladnú! Murivo má jednu nepríjemnú vlastnosť - kapilárnu vzlínavosť. Od jari do jesene nasávalo vlhkosť, ktorá v ňom v zime zamŕzala. Menili sa mechanické vlastnosti použitého kameňa, ktorý sa postupne stával sypkým. V marci minulého roku najprv z múru vypadla premočená kapsa v jeho spodnej časti a až o niekoľko hodín potom sa zvalila koruna.
Mokrá škvrna bola na múre viditeľná dlhší čas, nemalo sa s tým už vtedy niečo robiť?
Konať sa malo okamžite, ako sa škvrna objavila. Každý dedinský murár by to vedel. Mal sa ihneď odťažiť násyp, aby sa zabránilo ďalšiemu vlhnutiu muriva. Tá škvrna tam svietila niekoľko rokov a nikto z kompetentných nič neurobil. Ešte dnes sú v predaji pohľadnice, na ktorých trčí ten mokrý monokel. Je to do neba volajúca hanba!
Ako hodnotíte opatrenia prijaté po havárii?
Kriticky. Padá nám Trenčiansky múr. My ho však nejdeme sanovať. Postavíme namiesto toho pod ním železnú klietku, ako by to bol vchod do bane. To je ako keď máte zlé schodište, ale vy namiesto toho, aby ste ho opravili, dáte naň madlo a všetkých ľudí obalíte do obväzov, aby sa im nič nestalo, keď padnú. Tvrdia, že keď spadne zvyšok múru, spadne do farskej záhrady na pripravené siete. Nikomu by sa vraj nemalo nič stať. Čudujem sa, že si to vôbec niekto dokáže vziať „na triko“.
Čo sa podľa vás teda malo urobiť?
Mal sa ihneď odťažiť celý násyp, nie len jeho časť. Malo sa zabezpečiť odvodnenie Zápoľského paláca a zvyšok múru sa mal zrekonštruovať. Je zrejmé, že rekonštrukcii by musela predchádzať aspoň čiastočná demontáž, či deštrukcia múru. Až potom by sa mohol opäť postaviť. My sa však namiesto toho trápime problémom lanovky na hrad. Je jasné, že hrad patrí Trenčianskemu samosprávnemu kraju a nie mestu, lenže je to mesto, ktoré pod tým hradom neustále sídli.
Kompetentí tvrdia, že na opravu múru nie sú peniaze.
Peňazí je v tomto štáte veľa, len je otázne kam tie zdroje idú. Je smutné, že sa stane takáto národná kultúrna pamiatka vo svete známa až vtedy, keď jej padne opevnenie a nie vtedy, keď stojí. Manažment ochrany pamiatok na Slovensku je problematický. Starostlivosť o ne je vo všeobecnosti veľmi nízka. Keď našim ľuďom poviete, či si vyberú lacnejšie pivo, alebo 20 miliárd na hrad, tak povedia, že chcú lacnejšie pivo. A tak aj naše pamiatky vyzerajú.
RNDr. Peter Chrastina:
Vysokoškolský pedagóg a vedecký pracovník. Študoval históriu, geografiu a archeológiu. Vyučuje na Trenčianskej Univerzite a Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Špecializuje sa na vývoj krajiny a krajinnú archeológiu. Vydal odbornú monografiu o stavebnom kameni v lokalite Iža pri Komárne, v súčasnosti pripravuje druhú, ktorá sa bude týkať mestského opevnenia v Trenčíne.
