Denne, rovno pri stene kotolne parkujú služobné autá Tebysu, ktoré otravujú život všetkým, ktorí prechádzajú po Krátkej ulici. Každý, kto prechádza okolo, ich musí obísť tak, že vojde rovno na cestu. Možno niekto povie: „To už naozaj nemáte o čom písať? Viete čo stojí mäso?“ Keď je to však taká drobnosť, prečo niektorí nájomníci z činžiaku na Soblahovskej už celých 5 rokov, dosiaľ neúspešne, kontaktujú pracovníkov mestskej polície, mestského úradu a čo ja viem koho všetkého? Stačilo by, keby zodpovedný úradník luskol prstami a...
Nájomník z činžiaku - bolo to v zime - obchádzal parkujúce autá na chodníku a vstúpil nedobrovoľne na vozovku. Bola klzká. Spadol a poudieral sa. Rozhorčený pán, červený od zlosti vletel do kotolne, rovno do kancelárie. Na svoje ponosy o parkujúcich autách na chodníku sa dočkal vysvetlenia od pracovníčky, že je to vraj ich chodník a budú ho používať podľa svojej vôle. Z činžiaka na Soblahovskej vyšla pani Krajíčková, matka nebohého herca a speváka Ivana Krajíčka, má už osemdesiattri rokov. Pomocou francúzskej palice opatrne obíde autá, ktoré parkujú na chodníku a neistým váhavým krokom vojde na vozovku. Tesne okolo nej prefrčí auto. Stará žena sa strhne a... pokračuje ďalej. Istý pracovník z Tebysu, zrejme s dobrým úmyslom, povedal: „Viete, okolo kotolne nemôže byť umiestnené žiadne opatrenie, značka, nič, kvôli bezpečnosti, je to predsa kotolňa!“
Problém azda nebude v zákonoch, mestských vyhláškach a bohvieakých nariadeniach. Tie bývajú dobre nastavené. Problém je vždy v ľuďoch! Ale, viete, nedá mi povedať nakoniec... možno jedna správne umiestnená tabuľa, so zákazom parkovania (na chodníku) by v tomto prípade mnohé vyriešila.
Autor: Ľudo Herman