„Keď sme uvideli vrtuľu, synovia sa začali zaujímať, čo som našiel. Najznalejšia veci bola naša babka, ktorá prežila druhú svetovú vojnu. Tá hneď povedala: „Dávajte si pozor, takéto čosi hneď po vojne zabilo správcu základnej školy, ktorý to vykopal na vlastnom dvore!” Šumichrastovci zavolali policajtov.
Na druhý deň prišiel pyrotechnik. Mínu obkopal krompáčom a takto „zabalenú” do betónu ju previezol do neďalekého lomu za Skalkou nad Váhom, kde ju s pomocou príložnej nálože zneškodnil. Na niekoľko minút museli prerušiť aj dopravu na neďalekej ceste. „Najzložitejšia je preprava míny, jej zneškodnenie trvá iba dve až tri minúty,” dodáva pyrotechnik Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne Ján Ochodnický. Zneškodnená mína vážila okolo 30 kilogramov a merala 54 centimetrov.
V posledných rokoch sa v Skalke nad Váhom nič podobné nenašlo. A nikto ani nevie, akým spôsobom sa mína ocitla na tomto mieste. „Múrik budem rozoberať ďalej, ale už opatrnejšie,” dodáva J. Šumichrast. Ktovie, či nenatrafí aj na ďalšiu mínu! Veď v blízkosti jeho domu sa nachádzali bunkre, kde sa v čase vojny skrývali partizáni.
Nájdenú muníciu má veľa ľudí vo zvyku odniesť na chrbte alebo na vozíku policajtom. Pyrotechnik upozorňuje, že nájdený materiál majú nechať na mieste a nehýbať ním. „Potom ho odvezieme do vojenských výcvikových priestorov, kde sa zničí,” dodáva.
Munícia sa môže nájsť pri rekonštrukciách starých domov v obciach a osadách, kde sa pohybovali partizáni, alebo v lesoch. Napríklad v Ilave sa v omietke našiel ručný granát, v Dolnom Srní dokonca trhavina s rozbuškami. „Munícia z vojny po celý čas uložená v suchu máva zachované rozbušky, čo zvyšuje riziko výbuchu,” upozorňuje pyrotechnik. Munícia sa môže nachádzať napríklad v lesoparku Brezina, kde sú dodnes bunkre, alebo nad Zlatovcami, či vo vrchoch nad Drietomou.
