ópe.
O niektorých najjagavejších hviezdach ľadového zrkadla, trenčianskych odchovancoch sa píše a hovorí takmer sústavne, o niektorých sa toho zasa vie pomenej a iní si zarábajú na každodenný chlieb v málo známych hokejových krajinách a vie sa o nich naozaj pomerne málo.
Nevieme síce presne, do ktorej kategórie by sme mali zaradiť jedného z odchovancov trenčianskej hokejovej školy - 26-ročného Branislava KVETANA (syna reprezentačného trénera cyklistov), ktorý tiež patrí medzi dôverne známe hokejové tváre, ale na trenčianskom ľade ho už nevidno. Preto sme privítali možnosť s ním sa stretnúť na kus reči, tentoraz vyslovene v nehokejovom prostredí, v útrobach futbalového štadióna v Soblahove. Braňo, máš slovo:
K HOKEJU HO PRIVIEDOL OTEC
Prečo ma očaril práve hokej? Nuž preto, lebo otec v minulosti pôsobil pri staršom doraste Dukly a k hokeju mal teda veľmi blízko. Ako šesťročného ma pozval na tréning prípraviek a u trénera M. Bakoša som začal postupne spoznávať hokejovú abecedu a bol fakticky mojím prvým kormidelníkom. Absolvoval som všetky triedy prípraviek, cez mladší a starší dorast až po káder seniorov. Základnú vojenskú službu som absolvoval v Dukle Trenčín, so striedavým štartom v st. doraste a v Piešťanoch. Za extraligové mužstvo Dukly som nenastúpil ani v jednom majstrovskom stretnutí, iba v prípravných stretnutiach, keď trénermi boli Walter a neskôr Šupler.
S MATOUŠKOM A ČECHOM KOPEC SRANDY
Veľmi rád spomínam na moje pôsobenie v mládežníckych tímoch Dukly, kde som trénoval pod vedením mnohých známych kvalitných trénerov. Najviac srandy a rôznych zážitkov, na ktoré rád spomínam, som zažil s trénerskou dvojicou Peter Matoušek - Milan Čecho. Nakoľko M. Čecho bol vtedy aj šéfom súťaže formúl Grand Prix Laugaricio, tak som s radosťou chodil sledovať tieto dramatické zápolenia automobilových modelov, čo bolo pre mňa skvelým relaxom. Ešte dodnes si živo pamätám aj na jeho hokejové motto, ktoré nám neraz všetkým zdôrazňoval - keď nevieš, čo s pukom, tak vystreľ!
Tréner P. Matoušek zasa tvrdil, že keď nevieš, čo s hráčom, napichni ho na „vidly“ a zahoď za mantinel...
SENIORSKA PREMIÉRA V PÚCHOVE
Moje prvé ligové seniorské pôsobenie (I. SNL) bolo v Púchove, kde som prišiel v roku 1996 a práve vtedy tam bol trénerom terajší asistent trénera Dukly J. Penzéš. Mal som však smolu, lebo v priebehu súťaže som sa zranil (koleno) a potom som laboroval. Z Púchova smerovala moja hokejová púť do Senice, kde som hral druhú slovenskú ligu (tréner V. Hiadlovský) a práve v polovici sezóny som dostal extraligovú ponuku z Nitry. Samozrejme, že túto príležitosť som naplno využil (bolo to v roku 1999) a druhú polovicu súťaže som odohral už extraligu pod Zoborom. Nitrania však zostúpili do slovenskej ligy. Po určitom čase som z Nitry odišiel na hosťovanie do extraligového Liptovského Mikuláša (na polovicu sezóny) a odtiaľ som sa opäť vrátil do Nitry. Nakoľko som bol stále kmeňovým hráčom trenčianskej Dukly, tak som sa vrátil do tohto klubu na letnú prípravu, ktorú som absolvoval pod vedením trénera Šuplera, ale opäť mi nebola daná šanca a dopriate miesto v základnej zostave seniorov. Už toho bolo na mňa dosť, a preto som si povedal, že pôjdem radšej niekde do sveta.
POMOHOL MU RICHARD LINTNER
Bývalý spoluhráč Richard Lintner mu vybavil pôsobenie v zámorí - v nižšej profesionálnej súťaži ECHL - Birmingham Blues. Odišiel som tam ako defenzívny obranca na sezónu 2000-2001, vtedy som odohral okolo štyridsať stretnutí (za všetky sezóny vyše 200 zápasov) a opäť ma postihlo zranenie (zlomený členok). Začiatky boli ťažké, ako vždy pri odchode do zahraničia, ale postupne som sa celkom dobre adaptoval a z toho vzišlo moje ďalšie trojtročné pôsobenie v tomto klube. Celkovo som tam pôsobil štyri majstrovské sezóny a bola to pre mňa rozhodne skvelá hokejová škola. Myslel som si, že ovládam anglický jazyk, mal som totižto základy, ale medzi anglicky hovoriacimi ľuďmi som zistil, že neviem takmer nič. Spočiatku som bol v klube aj s ďalším Slovákom Vladom Urbanom, ale toho poslali domov a zostal som zo SR sám.
ZO ZÁMORIA DO ZNOJMA
Po ukončení poslednej sezóny v zámorí som sa nakontaktoval na manažéra hokejového klubu Znojma, kde som sa bol ukázať na niekoľkých tréningoch.
S týmto klubom som už aj absolvoval letnú prípravu a podpísal zmluvu. V drese Znojma som odohral už konmpletne niekoľko prípravných stretnutí a všetko nasvedčuje tomu, že budúci ročník budem hrávať českú extraligu.
Cieľom tohto českého klubu je postúpiť až do semifinále play-off, čo sa im už dávno nepodarilo, čiže nebude to žiadna prechádzka ružovým sadom.
AKÝ BUDE JEHO NÁVRAT DO EURÓPY?
Aj keď nemám žiadny nesplnený hokejový sen (možno iba ak nereprezentovanie Trenčína v seniorskej kategórii), všetko ide podľa mojich predsavzatí. Nasledujúca majstrovská sezóna veľa ukáže, aký bude môj návrat do Európy a do českej extraligy. Dúfam, že to bude dobré, zatiaľ som v Znojme celkom spokojný, aj keď som nikdy neobliekol reprezentačný dres. Mojím prianim je, aby sa mi vyhýbali nežiadúce zranenia.
