Sobota, 4. december, 2021 | Meniny má Barbora, BarbaraKrížovkyKrížovky

Počas niekoľkých novembrových dní prišli o život dve desiatky Šípkovčanov

V týchto dňoch si pri príležitosti 60. výročia Slovenského národného povstania pripomíname obete fašistickej zlovôle. Rozprávajme teda o tragédii, ktorá sa stala od 8. do 13. novembra 1944 na Podhorí v Šípkove a v horách na Lupeniciach tak, ako si to zapí

V čase Slovenského národného povstania v Strážovských vrchoch pôsobila 2. čs. partizánska brigáda J. Žišku. Okrem Slovákov v nej bojovali Maďari, Poliaci, Česi i Juhoslovan. S partizánmi spolupracovali a pomáhali im aj mnohí obyvatelia obcí v uhrovskej i slatinskej doline. sal František Hollý a ako si na tieto kruté časy spomína vtedy 18-ročná Antónia Belanová, dnes Pajtinková, žijúca v Podlužanoch.

Zakrádajúce sa zlo

Zo Šípkova partizáni chodievali na výpady v smere na Trenčianske Teplice, Valaskú Belú, Bánovce nad Bebravou i Uhrovec. Smutnou predzvesťou blížiacich sa udalostí bola jedna z prestreliek z 18. októbra 1944, keď sa fašistom podarilo v Šípkove chytiť partizána Ignáca Šebaňa. Ubili ho pažbou pušky, stiahli mu čižmy a vliekli cez celú dedinu.

Skryť Vypnúť reklamu

Lupenice sú lúky rozprestierajúce sa uprostred lesov, asi tri kilometre nad Šípkovom. Stálo tu viacero kolíb, kde sa pred nečasom, ale i na noc, keď sa nevracali do dediny, uchyľovali ich majitelia a pastieri dobytka.
Podľa Františka Hollého už od 5. novembra pozorovali partizáni i občania, že na Lupeniciach sa zdržiavala skupina neznámych vojakov poobliekaných v slovenských uniformách a vydávajúcich sa za partizánov. Žiaľ, niektorí obyvatelia sa nechali pomýliť a uverili, že to skutočne sú partizáni. Napriek tomu ťažko dnes povedať, či by sa tragédiu, ktorá sa do Šípkova a na Lupenice zakrádala, podarilo odvrátiť.

„Bol už november. Pes vonku brechal, preto ho zavolali do koliby, kde sedeli pri ohni. To už začuli zvonku aj hlasy a o chvíľu k ním prišli traja neoholení a otrhaní chlapi. Vraj utekajú od Nemcov, kde museli kone kŕmiť. Strašne ich bili. Boli hladní, prosili aspoň o trochu vody. Dali im mlieko zriedené vodou a po kúsku chleba. Ako z tmy prišli, tak sa v nej stratili,” spomína na otcovo rozprávanie Antónia Belanová.

Skryť Vypnúť reklamu

Falošní partizáni

Ráno prišiel otec z Lupeníc do dediny po voz a dcére tiež kázal prísť hore nahrabať lístia na podstielku pod kravy. „Otec išiel s vozom po ceste a ja kratšou cestou po chodníku. Tiež som zbadala nejakých chlapov, ale išla som do našej koliby. Museli ma sledovať ďalekohľadom. Prišli za mnou vyobliekaní vo vojenskom a jeden z nich mal kabát s hviezdičkami, rajtky, kožené čižmy, brigadírku a na rukách kožené rukavice. Po česky povedal, že je veliteľ Jelínek a vypytoval sa ma, čo tu robím. Hľadali partizánov. Vraj sú nová partizánska jednotka, idú z Banskej Bystrice a chcú sa s nimi spojiť. Ďalší chlap, s papierom v ruke, si všetko zapisoval. Zrazu spoza kríkov vyšli asi tridsiati chlapi aj s puškami.

Chceli vedieť, ako sa volám, vypytovali sa na komisára a richtára a na partizánov. O žiadnych neviem, mám tu robotu a domov pôjdem až večer - povedala som. Potom išli hľadať vodu a pokúšali sa pootvárať zamknuté koliby.
Konečne prišli s vozmi otec i ďalší chlapi z dediny. Aj ich vojaci kontrolovali. Ale otec povedal, že sú domáci, preto legitimovať by sa mali oni. Jeden z vojakov hneď veľmi ochotne ukazoval akési papiere. Napokon sa chlapi rozišli za robotou a ja som zhrabávala a nakladala lístie do voza,” pokračuje Antónia Belanová.

Skryť Vypnúť reklamu

Na poludnie prišla vystrašená mama s obedom. Tiež videla vojakov, jeden ju volal ku komisárovi kvôli vyšetrovaniu. Vyvolávala otca domov, že to veru nie sú dobrí ľudia. A otec na to: „Čo sa plašíš, aj s nami sa rozprávali. Veď sú to ľudia ako my. A ja s nikým nič nemám!” Tonka išla s mamou domov. Otec zostal. Do dediny prišiel až ráno, pretože u notára chcel vybaviť povolenie na mletie a potvrdenie pre akéhosi Rudolfa Kuchtu, s ktorým sa stretol v horách. Ale bolo tam veľa ľudí. Zobral mu aj civilné šaty. Vraj sa chce dostať domov, na ivanovské kopanice.

„Mama otcovi ešte rýchlo ochladila obed, lebo sa veľmi ponáhľal. Vraj už dávno mal byť hore, pretože kravy nechal zavreté. Ešte som za ním vybehla a na briežku sme sa dohovárali, čo urobíme na druhý deň. Vraj pošle domov brata Jožka. No, teda zbohom,” zopakuje jeho posledné slová Antónia.

Pomýlili aj skutočných partizánov

V skorých ranných hodinách 8. novembra prišli ku krajčírovi Jánovi Hollému, inak partizánskemu komisárovi, v slovenských uniformách oblečení chlapi vydávajúci sa za partizánov. Najskôr ho vodili po dedine. Ako partizánsky komisár bol zárukou, že sú skutoční partizáni a po domoch vypytovali potraviny. Keď usúdili, že ich je dosť, jeden Šípkovan ich na voze ťahanom vlastnými koňmi musel odviezť na Veľké lúky. V dedine sa dokonca stretli so skutočnými partizánmi. Volali ich, aby išli s nimi na Lupenice. Tí však povedali, že oni majú svoj chodník. A po ňom im vliezli rovno do pasce. Falošní partizáni ešte zašli aj po brata Jána Hollého, Alojza a vybrali sa do Lupeníc. Usadili sa v murovanej Bučkovej kolibe a na to, čo sa tam skutočne stalo, svedka niet.
Na druhý deň sa z Lupeníc nikto nevracal a ženy na ulici rozprávali, že aj streľbu bolo počuť. Mama zabalila raňajky, a keď Antónia kráčala hore chodníkom, nad dedinou pri hore stretla uplakanú Andelu Mišákovú s jej 75-ročným otcom Jozefom Belanom. „Vraj, Tonka moja, tam je plno mŕtvol, ale našich tam medzi nimi niet. Vaše kravy sme vypustili, napojili a dali im sena. Keď môj Julo príde, nech len ide domov, pretože kravy večer prišli domov a jeho nikde,“ prikazovala plačúca žena.

Pri kolibe Antónia našla Rudolfa Kuchtu, ktorému chcel otec dať civilné šaty. Pozdravila ho a hneď sa pýtala na otca. Vraj, asi museli ísť niečo odnášať, nikto tu nie je. Chcela vojsť do koliby. Bola zamknutá a kľúča nikde. Spoločne sa zapreli do dverí.

Obete zlovôle

„Zbadala som na penke sediaceho brata Jožka. Strašný pohľad! Tvár mal celú dostrieľanú a obďaleč ležal na znak 15-ročný Emanuel Mišák, ruky rozhodené, jednu mal obhorenú od ohňa. Len otca nikde nebolo. Rozhliadla som sa po vonku a oči mi padli na neďaleký kríček. Trčala spoza neho noha. Až keď som prišla bližšie, zistila som, že patrí otcovi. Po rane do spánku spadol na zem, hlavu mal sklonenú na prsia. Obďaleč bol 15-ročný Julko Mišák, čo ho mama hľadala. Ležal na zemi, ruku pod hlavou, akoby si pri pasení kráv len tak ľahol na trávu. Na spánkoch mal tiež ranu a neďaleko ležal ešte Elimír Suchý,” vybavuje si v pamäti hrozný obraz Antónia Belanová.

Keď sa dobytok vracal domov sám, a nechodili ani deti, ani manželia, ženy už tušili niečo veľmi zlé. Po Šípkove sa rozšírilo, že na Lupeniciach sú mŕtvi. Do Belanov prišli príbuzní, najmä chlapi, že vezmú posteľné plachty a idú mŕtvych zniesť dolu. Obecný richtár však prehlásil, že to musí nahlásiť na nemecké veliteľstvo, aby vyšetrili, kto to urobil.

Na druhý deň prišli do dediny traja chlapi a dali vybubnovať, aby chlapi išli na Lupenice a poznášali do dediny mŕtvych, ktorých vraj pozabíjali partizáni. Chlapi utekali netušiac, že aj na nich je nachystaná nástraha.

Po kolibe Belanovcov, kde Antónia objavila otca, brata a ďalších troch mŕtvych, nasledovala koliba, kde boli zastrelení traja ruskí partizáni - M. Kasirin, M. Charlan a J. Vlaščenko. A potom tu bola Bučkova koliba, kde našli partizána Jozefa Veselého a bratov Hollých Alojza a Jána. Toho museli mučiť, pretože bol celý dobitý a naokolo rozstriekaná krv.

Fašisti dobre vedeli, prečo podmínovali okolie Bučkovej koliby! Pascu nastražili aj na tých, ktorí si prídu zobrať mŕtvych. Keď chlapi prichádzajúci z dediny videli tú hrôzu, utekali ku kolibe. Jeden z nich stúpil na mínu. Sedem ich roztrhala na kusy a rozmetala po okolí. Niektorí v zúfalstve volali o pomoc. Ostatní sa báli urobiť čo len krok.

Prišli furmani. A nič netušiaci Alexander Mikuš tiež stúpil na mínu. Našťastie ho pri výbuchu iba omráčilo. Neskôr všetkých usmernil a začali mŕtvych baliť do posteľných plachiet, zachraňovať zranených a odvážať do dediny. Tragédia sa stala v utorok 8. novembra 1944. V nedeľu na šípkovskom cintoríne pribudlo päť hrobov. Zabitých Rusov za päťsto korún zviezli chlapi do dediny až na jar. Dedinčania mali strach z mín, a preto sa báli ísť na Lupenice. Bola zima, všade plno snehu.

Beštiálna dohra

Akoby tí, ktorí spáchali toľko zla, ešte nemali dosť. Pomsta partizánom a ich rodinám zrejme nestačila. O niekoľko dní opäť prichádzajú do Šípkova. Do bytu už umučeného partizánskeho komisára Jána Hollého dovliekli jeho 71-ročného otca Jozefa Hollého, zaťa Alexandra Mikuša a Ondreja a Michala Danišku. Bili ich, týrali a zmučených na smrť prinútili nanosiť slamu do miestnosti. Potom ich zavreli do skríň, poliali benzínom a zaživa upálili.
V jeden deň Agneša Mikušová pochovala dvoch zastrelených bratov a na druhý našla v zhorenisku otca i manžela. Ležali tam aj Ondrej a Michal Daniškovi.
Vzala ručný vozík, so 14-ročnou dcérou štyri ohorené telá vložili do vriec a odviezli do márnice na cintorín. Zohnala dve truhly a dali do nich po dve telá. Dvaja dobrovoľníci jej pomohli vykopať jamu, do nej ich spustili a bez obradov zahrabali.

Vdovy Jarmilu Hollú, Annu Hollú a sestru nebohých Agnešu Mikušovú (doma zostala 14-ročná dcéra a ročné dievčatko) po bitke a týraní v obecnom dome odvliekli do Trenčína, mali ich obesiť. Napokon sa dostali do ilavskej väznice. Z dediny odvliekli aj štvrtého z bratov Kolomana Hollého, Františku Tóthovú, bratov Rudolfa a Ladislava Bučkových, Jozefa Mokrého a Aladára Šinského. Dvoch posledne menovaných po vypočúvaní pustili domov. Ostatní tiež skončili v ilavskej väznici. Iba pozostalí po Kolomanovi Hollom dodnes nevedia, kde má hrob.

Toto je krutý príbeh niekoľkých novembrových dní roku 1944. Nemôžeme a nesmieme zabúdať na beštialitu, smrť, bolesť a trápenie spôsobené fašizmom a ani na utrpenie, ktoré ľudstvu prinášajú vojny.
„Ten krutý obraz sa mi z pamäte nevymaže do konca života,” hovorí 79-ročná Antónia Pajtinková, rodená Belanová.

Najčítanejšie na My Trenčín

Inzercia - Tlačové správy

  1. Tento rok turizmu neprial
  2. Dobrá receptúra musí mať „oko draka“
  3. Brazílska fintechová banka Nubank vstupuje na Wall Street
  4. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami
  5. Opäť sme na dobrej vlne
  6. Ako sa vyrába nealkoholické pivo? Kvalitou nezaostáva za bežným
  7. So Sovietskym zväzom na večné časy? Pozrite sa ako padá kolos
  8. Petra Vlhová: Prvýkrát v živote som urobila veľké rozhodnutie
  9. Výhody najväčšej obchodnej siete objavuje aj verejný sektor
  10. PRIESKUM: Slováci prezradili, čo by mal spĺňať dokonalý smartfón
  1. Dobrá receptúra musí mať „oko draka“
  2. Ako uľahčiť opatrovanie seniorov doma
  3. Brazílska fintechová banka Nubank vstupuje na Wall Street
  4. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami
  5. Ako sa vyrába nealkoholické pivo? Kvalitou nezaostáva za bežným
  6. Opäť sme na dobrej vlne
  7. Aj mikulášske balíčku môžu byť zdravé. Zistite ako na to.
  8. 365.bank sa stala bankou roka na Slovensku
  9. 100% ovocné šťavy pod lupou – Prečo sa ich oplatí konzumovať?
  10. Tento výťah si poradí aj s tým najužším schodiskom
  1. Spokojnosť je daná geneticky. Dá sa však zmeniť 17 165
  2. Petra Vlhová: Prvýkrát v živote som urobila veľké rozhodnutie 16 329
  3. So Sovietskym zväzom na večné časy? Pozrite sa ako padá kolos 8 599
  4. Pohľad do histórie. Kedy sme sa mali lepšie ako dnes? 7 819
  5. Strava ani spánok nie sú dôležité, ak pri tom dýchame zlý vzduch 5 827
  6. 8 skutočných celebrít. Tieto mozgy ovplyvňujú, ako budeme žiť 4 683
  7. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 3 497
  8. Odsťahovali sa na lazy i do dodávky. Ako sa tam žije? 3 213
  9. Na nové auto sa neoplatí čakať. Trhu kraľujú jazdené 3 049
  10. Ako si zvýšiť penziu aj s priemerným platom? 2 931

Blogy SME

  1. Ján Šeďo: Šírenie dezinformácií ako trestný čin vs. sedliacky rozum.
  2. Igor Borišek: Island - časť 4. Voda
  3. Ján Magušin: Decembrové zamyslenie jedného občana
  4. Štefan Vidlár: Aj babkám
  5. Naďa Serafínová: Nezmysel zvaný EZOchoroba. Forerov efekt.
  6. Věra Tepličková: Je Igor nenormálny, alebo si iba vychutnávame dôsledky rozhodnutí primitívneho národa?
  7. Zuzana Cascino: Živoriaci živnostník versus boj o život.
  8. Martin Majzlan: Altyn Arashan - Horúce pramene v nebesiach
  1. Pavol Koprda: Očkovacie hoaxy Ľuboša Blahu odstránil Facebook 15 519
  2. Radovan Kazda: TOP 7 dôvodov, prečo 500 miliónov pre seniorov nie je dobrý nápad 5 115
  3. Tomáš Sedliačik: Ako sa baviť s konšpirátorom 4 804
  4. Martin Greguš: Istropolis zbúrajú...starosta Kusý obrátil kabát...Je to vôbec možné? Architekt a primátor Vallo mlčí... 4 651
  5. Zuzana Rattajová: Juraj Droba, dnes si opustil ľudí 4 285
  6. Radovan Kazda: Poslanec Blaha a jeho fašisti 3 931
  7. Vanda Tuchyňová: Z POD ZADKU“ NÁM BERÚ VLASTNÉ POZEMKY, ROZOBERAJÚ MAJETOK ŽILINY A MESTO SA LEN PRIZERÁ ! 3 549
  8. Tereza Krajčová: Paríž: Mesto dychberúcej architektúry a nestarnúceho umenia 3 078
  1. Pavol Koprda: Očkovacie hoaxy Ľuboša Blahu odstránil Facebook
  2. Pavol Koprda: Infekčnejší a možno ešte nebezpečnejší. Čo zatiaľ vieme o mutácii vírusu B.1.1.529?
  3. Juraj Hipš: Zvýšenie platov učiteľov na hygienické minimum nezvýši kvalitu vzdelávania, tvrdí analytik.
  4. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 3: Viem vyhrať, aj keď mi rozdali horšie karty, ako ostatným
  5. Juraj Hipš: Prorektor UK: Novelu treba stiahnuť a začať na nej pracovať odznova
  6. Karolína Farská: Dokedy bude koalícia fackovacím panákom Sme rodina?
  7. Juraj Hipš: Učiteľ Čapek: Niektorí učitelia sú machri. Od hodín svojho syna som sa skoro nevedel odlepiť
  8. Milota Sidorová: Pokrivené dáta vytláčajú ženy z pozornosti. Takto to môžeme zmeniť
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Trenčín - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Trenčín

Na Štúrovom námestí v Trenčíne vyrastie vianočný lesík.


TASR 8 h
Záchranárka Beáta Macejková.

Medzi výjazdmi ku covidovým pacientom záchranári často nemajú čas sa ani len napiť vody.


3. dec
Ilustračné foto.

Profesionálni hasiči v Trenčianskom samosprávnom kraji (TSK) zasahovali v novembri pri 204 mimoriadnych udalostiach, najčastejšie ich zamestnali technické zásahy.


TASR 3. dec

S vodičmi pod vplyvom alkoholu sa policajti nestretávajú len na okresných cestách, ale aj na diaľniciach.


SITA 3. dec

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Zverejnili jej meno, adresu i profil na Facebooku. Hygienička Martina Kučíková patrí po minulom týždni zrejme k najznámejším z odboru.


3. dec

Dlhoročná folkloristka, speváčka, členka folklórnych skupín a propagátorka ľudovej kultúry a zvykov našich predkov Martina Žabčíková zomrela 29. novembra vo veku 37 rokov.


2. dec

V martinskej nemocnici sa situácia nezlepšuje.


23 h

Ventilácie majú plne obsadené.


23 h

Blogy SME

  1. Ján Šeďo: Šírenie dezinformácií ako trestný čin vs. sedliacky rozum.
  2. Igor Borišek: Island - časť 4. Voda
  3. Ján Magušin: Decembrové zamyslenie jedného občana
  4. Štefan Vidlár: Aj babkám
  5. Naďa Serafínová: Nezmysel zvaný EZOchoroba. Forerov efekt.
  6. Věra Tepličková: Je Igor nenormálny, alebo si iba vychutnávame dôsledky rozhodnutí primitívneho národa?
  7. Zuzana Cascino: Živoriaci živnostník versus boj o život.
  8. Martin Majzlan: Altyn Arashan - Horúce pramene v nebesiach
  1. Pavol Koprda: Očkovacie hoaxy Ľuboša Blahu odstránil Facebook 15 519
  2. Radovan Kazda: TOP 7 dôvodov, prečo 500 miliónov pre seniorov nie je dobrý nápad 5 115
  3. Tomáš Sedliačik: Ako sa baviť s konšpirátorom 4 804
  4. Martin Greguš: Istropolis zbúrajú...starosta Kusý obrátil kabát...Je to vôbec možné? Architekt a primátor Vallo mlčí... 4 651
  5. Zuzana Rattajová: Juraj Droba, dnes si opustil ľudí 4 285
  6. Radovan Kazda: Poslanec Blaha a jeho fašisti 3 931
  7. Vanda Tuchyňová: Z POD ZADKU“ NÁM BERÚ VLASTNÉ POZEMKY, ROZOBERAJÚ MAJETOK ŽILINY A MESTO SA LEN PRIZERÁ ! 3 549
  8. Tereza Krajčová: Paríž: Mesto dychberúcej architektúry a nestarnúceho umenia 3 078
  1. Pavol Koprda: Očkovacie hoaxy Ľuboša Blahu odstránil Facebook
  2. Pavol Koprda: Infekčnejší a možno ešte nebezpečnejší. Čo zatiaľ vieme o mutácii vírusu B.1.1.529?
  3. Juraj Hipš: Zvýšenie platov učiteľov na hygienické minimum nezvýši kvalitu vzdelávania, tvrdí analytik.
  4. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 3: Viem vyhrať, aj keď mi rozdali horšie karty, ako ostatným
  5. Juraj Hipš: Prorektor UK: Novelu treba stiahnuť a začať na nej pracovať odznova
  6. Karolína Farská: Dokedy bude koalícia fackovacím panákom Sme rodina?
  7. Juraj Hipš: Učiteľ Čapek: Niektorí učitelia sú machri. Od hodín svojho syna som sa skoro nevedel odlepiť
  8. Milota Sidorová: Pokrivené dáta vytláčajú ženy z pozornosti. Takto to môžeme zmeniť

Už ste čítali?

Skryť Zatvoriť reklamu