sa na radosť všetkých milovníkov baroka nezastavili ani v tomto roku.
Reštaurovaním štukovej výzdoby a stropných malieb troch bočných kaplniek pokračuje v tomto roku už viac ako desaťročie trvajúca rekonštrukcia vzácnej barokovej pamiatky - Piaristického kostola v Trenčíne.
Kostol bol spolu s celým kláštorným a školským komplexom piaristom vrátený v roku 1990 a odvtedy pomaly, ale o to istejšie, krok za krokom pokračuje jeho obnova, tak ako im to umožňujú ich skromné financie. „Možno tomu niektorí neveria, ale všetko, čo sa na kostole urobilo, je len z „drobniakov“, ktoré dajú farníci v nedeľu do zvončeka, ale keď sa po troške šetrí, tak sa našetrí,“ tvrdí rektor kolégia piaristov Peter Franek. Okrem príspevkov ľudí chodiacich do kostola so záchranou pomohlo ešte mesto, ktoré počas štrnástich rokov obnovy kostola poskytlo podľa Franeka priebežne približne dva milióny korún.
Od začiatku rekonštrukčných prác sa toho stihlo urobiť už naozaj veľa. Keď piaristi prišli v roku 1990 naspäť do Trenčína, strecha kostola bola v zlom stave. Časť krovu bola odhnitá, medená krytina bola deravá a do stavby zatekalo. Krov bolo potrebné opraviť, krytinu kompletne vymeniť. Trenčania si ešte určite pamätajú na lešenie okolo veží kostola spred dvoch rokov. Potrebné bolo vymeniť okná a hotová je aj predtým najviac poškodená časť interiéru - loď. Zreštaurovaná je jej prekrásna a v našom kraji úplne ojedinelá štuková výzdoba, ale aj pilastre a tiež cenná maliarska výzdoba stropu lode, obrazy na pilastroch a lunetách.
Po ukončení reštaurátorských prác na troch pravostranných bočných kaplnkách piaristom ostanú ešte kaplnky na ľavej strane, zádverie a chórus a v neposlednom rade cenný, ale veľmi poškodený barokový mobiliár – drevené kostolné lavice a spovedelnice. „Nakoniec, ak už nebudeme vedieť, kde dať peniaze, vymeníme aj obetný stôl, ktorý je jediným rušivým nebarokovým prvkom v celom kostole,“ dodáva s úsmevom Peter Franek.
Umenie štukového mramoru vymiera
Vzácnou nazýva prácu viedenských majstrov, ktorí začiatkom osemnásteho storočia vyzdobili v štýle vrcholného baroka interiér piaristického kostola, reštaurátor a umelecký maliar ornamentov Juraj Krajčo. Bohatú a pompéznu štukovú výzdobu kostola dopĺňa štukový mramor na stenách a pilastroch. Pre nezainteresovaného nerozpoznateľný od skutočne mramorových prvkov zakomponovaných do výzdoby kostola. Rovnaká štruktúra, zhodné sfarbenie, tá istá hladkosť a lesk. Nejde sa však o žiadny kameň, ale špeciálnu maltovú zmes nanesenú na omietku, následne namáhavo a prácne mnohokrát prebrúsenú. Skutočné umenie, ktorého tajomstvo sa v minulosti starostlivo strážilo. Ako príklad uvádza Juraj Krajčo historku o talianskom majstrovi, ktorý pri výstavbe Trenčianskej nemocnice robil spolu so svojím synom sokle zo štukového mramoru (môžeme ich tam vidieť aj dnes). Keď pracovali v miestnosti, vraj tam vtedy nemohol byť nikto, aby ich tajomstvo nebolo vyzradené. Dnes je toto umenie na vymretie, ale skôr preto, že medzi mladými ľuďmi nie je veľký záujem o piplavú a úmornú profesiu reštaurátora.
