ktorý sa takpovediac hrá s ohňom.
V trenčianskom kraji túto profesiu, ktorá sa dá nazvať i „adrenalínový šport“, vykonávajú dvaja ľudia, zamestnanci krajského riaditeľstva Policajného zboru. Jedným z nich je Ján Ochodnický, ktorý sa okolo nebezpečnej munície pohybuje už osem rokov. Zatiaľ neutrpel žiadny úraz, aj keď, človek nikdy nevie...
Hoci od skončenia druhej svetovej vojny uplynulo už takmer šesťdesiat rokov, o nálezy munície nie je núdza ani v súčasnosti. Náhodou ju objavia v lesoch, v záhradách, pri rekonštrukcii starších domov. „Munícia býva o to nebezpečnejšia, čím dlhší čas je skladovaná v suchu. Vtedy je malé riziko, že by sa znehodnotila rozbuška,“ vysvetľuje pyrotechnik. Medzi najčastejšie lokality výskytu munície patrí lesopark Brezina v Trenčíne, kde dodnes zostali zákopy po ruských vojakoch, vo vrchoch nad obcou Zlatovce, kde sa pohybovali Nemci, vo vrchoch nad Hornou Súčou, Drietomou, vo Valašskej Belej, pomerne dosť výjazdov sa robí aj do okolia Prievidze. Výnimkou nie je ani Moravské Lieskové, Bošáca, Bzince pod Javorinou, kde bola výrazná činnosť partizánov, míny z mínometu možno nájsť v okolí Partizánskeho, po šesťdesiatich rokoch jednu z nich vyorali aj na poli v obci Čereňany.
„Veľa nálezov munície nám ľudia hlásia z lesov počas hubárskej sezóny,“ dodáva pyrotechnik. Niektorí sú pritom takí ľahostajní, že sa doslova zahrávajú s ohňom. Ako napríklad na Zliechove, kde sa ľudia v miestnom pohostinstve dohadovali, či si z nájdeného delostreleckého granátu urobia závažie alebo či ho budú hádzať po asfalte dovtedy, kým to nevybuchne. V Moravskom Lieskovom sa pri búraní strechy starého domu našlo šesť ručných granátov. S prvým nájdeným neodisteným granátom sa robotník „nepáral“ a pokojne ho odhodil do stromu! Našťastie, na ďalšie nájdené granáty už robotníkov upozornil starší pán. Anjela strážneho mal pri sebe aj muž z Mikušoviec, ktorý z nájdeného nástražného výbušného systému vybral drôty a zahlásil: „Budú z toho dobré hodiny!“
J. Ochodnický si spomína i na prípad, kedy deti našli v stodole granát. Bolo šťastím, že najskôr do neho začali tĺcť kladivom, čím zdeformovali poistný mechanizmus a až potom ho odistili. Ani ich rodičia si nepočínali práve najzodpovednejšie – dali granát do smetného koša. „Pri poškodení je prevoz munície problémom, pretože je nestabilná,“ upozorňuje pyrotechnik. Príkladov na zákernosť výbušniny má dosť. I tragických, ako v prípade nešťastia v Hôrke nad Váhom. Deväťročný chlapec dal do zveráka nájdenú rozbušku a udrel po nej kladivom... Pri výbuchu ho rýchlosťou 400 až 600 metrov za sekundu zasiahlo množstvo drobných črepín veľkosti makového zrnka. Spôsobili mu vážne zranenie srdca, ktorému podľahol. Pred desiatimi rokmi zase v Čachticiach pri výbuchu zomrel rómsky chlapec, ktorý hodil granát do ohňa. Našťastie väčšina prípadov takto smutne nekončí. To však nič nemení na fakte, že pri náleze munície treba maximálnu opatrnosť. Mnohokrát ju totiž ani zub času nepoškodí. „Radšej treba vždy zavolať políciu, ktorá má k dispozícii odborníkov,“ varuje M. Ochodnický.
