Aj Igor Machajdík z Trenčína sa odhodlával na takýto krok dlhší čas. „Napísať knihu? Zdalo sa mi to ako obrovský skok, lebo som vyučený elektrikár. No asi som sa minul povolaním, pretože odmalička som stále niečo „smolil“, mám rád literatúru i hudbu.“ Napokon sa rozhodol a na svete je jeho prvá knižka pod názvom Cesty k moru. Ako sa sám priznáva, more ho chytilo za srdce už v detstve: „Za túto lásku vďačím mame. Vtedy sme prežívali ťažký rok, pretože mi zomrel otec. Obaja sme potrebovali trochu rozptýlenia, a tak ju napadlo stráviť dovolenku pri mori. Videl som ho po prvý raz a hneď sme si padli do oka.“ Podľa neho je more a príroda v prímorských krajinách niečo nádherné a nezabudnuteľné. On sám sa snažil opísať svoje pocity i zážitky v knihe. „Inšpirovalo ma najmä oživenie spomienok. Mal som aj pocit, že by som touto knihou mohol niekomu niečo povedať. Je totiž veľa ľudí, čo stále rozprávajú, že chcú ísť k moru, ale akosi sa nevedia odhodlať. Veľmi dobre to poznám, pretože aj moja manželka bola taká istá. Teraz chodíme každý rok, už bola dokonca aj sama, len s priateľkou,“ vysvetľuje. „Nie som žiadny cestovateľ, na to nemám peniaze, ani vek. Ale pri každej dovolenke sa dá nájsť dobrodružstvo. Práve na toto som si spomenul, keď som začal písať knihu. Priznám sa, že všetko som písal spamäti, bez pomoci zápiskov alebo literatúry. Sám som bol zvedavý, či sa dokážem rozpamätať na tú-ktorú dovolenku. A veru, ani som nemusel veľa rozmýšľať. Myšlienky zo mňa len tak tryskali.“
Trvalo mu tri mesiace, kým dal všetky svoje nápady na papier. Potom pomohol kamarát, ktorý mu požičal tlačiareň k počítaču a šesť kusov prvej knihy Igora Machajdíka bolo na svete. Jeden exemplár venoval mame, ktorej podľa vlastných slov vďačí za všetko. Ďalšiu venoval trenčianskej knižnici, no a ostatné putujú po priateľoch a známych „Dokonca sa dostala i do sveta. Jednu som totiž stratil vo vlaku,“ zasmial sa „novopečený“ spisovateľ.
Autor: vž