Rozhovor s účastníčkou súťaže Dievča za Milión:
Karin Olasová sa narodila 31. marca 1976 v Trenčíne.
Absolvovala hudobno-dramatické konzervatórium v Bratislave – odbor herectvo. Už počas štúdia účinkovala v Divadle Andreja Bagara v Nitre, v Divadle Astorka „Korzo 90“ a v bratislavskom Štúdiu S v predstavení Cyrano. V poslednom období sa pohybuje v kruhu muzikálov. Pôsobila v muzikáli Dracula, v ktorom účinkovala ako v Prahe, tak aj v Bratislave. Taktiež účinkovala v operetnej revue Ples v hoteli Savoy a v muzikáli Krysař na Novej scéne, ďalej v muzikáli Pomáda a Mníšky. Spievala aj v politickom kabarete Dereš v televízii Markíza a päť rokov moderovala v Slovenskej televízii hudobnú reláciu Zahrajte mi takúto.
V súčasnosti pôsobí v muzikálových komédiách Mníšky 2 – Milionárky a Každý má svojho Leona a na Novej scéne v muzikáloch Kleopatra a Donaha!.
Aký je váš vzťah k Trenčínu?
Narodila som sa tu a mám tu takmer celú rodinu. Do 15 rokov som tu bola denno-denne, potom som odišla študovať hudobno-dramatický odbor na konzervatórium do Bratislavy. Najčastejšie sa tu zdržiavam cez Vianoce a v lete, keď sú divadelné prázdniny. Trenčín je pre mňa nádherné mesto.
Nepokúšali sa vás vaši blízki odhovoriť od účasti v súťaži?
Pýtali sa ma, či naozaj chcem niečo takéto podstúpiť, ale keďže ide o post moderátorky, tak mi držia palce a snažia sa ma hlavne psychicky podporovať.
Myslíte si že nemáte šancu vyhrať?
Ak mám byť úprimná, myslím že nie. Je to už viac-menej isté. Nešla som do toho kvôli tomu, aby som vyhrala. Mojou prioritou je získať profesné skúsenosti.
Znamená vaša účasť v súťaži to, že by ste chceli zmeniť kariéru?
Určite by som ju nechcela zmeniť. Divadlo milujem a nemyslím si, že by som sa ho niekedy chcela vzdať.
Ako vnímajú vaši kolegovia v divadle, že ste sa ako profesionálka na to dali?
Tí, ktorí ma poznajú, mi držia palce. Tvrdia, že keď už som sa dostala tam, kde som, mala by som pokračovať a že ma budú podporovať možno aj sms-kami. Čo sa týka ľudí v divadle, ktorí ma nepoznajú, tí ma zo začiatku, predpokladám, odsudzovali. Ak ma však teraz vidia v televízii počas priamych prenosov, určite pochopili, prečo to robím a možno aj zmenili názor. Je to totiž veľmi náročné. Vidno, že nás nútia viac rozmýšľať, viac tvoriť, pracovať na sebe a to prospeje každému profesionálovi.
Myslíte si, že vám môže súťaž pomôcť aj po divadelnej stránke?
Určite áno. Myslím si, že mi pomôže profesne aj ľudsky. Snažím sa načerpať a „vycucať“ z nej všetko, čo sa len dá. Dúfam že sa mi to podarí.
Dievčatá vypadávajúce zo súťaže dostávajú rôzne „televízne ponuky“. Oslovil aj vás niekto?
Zatiaľ nie. Väčšinou oslovovali len dievčatá, ktoré odišli, odstúpili, alebo boli vyradené zo súťaže.
Boli by ste radi keby takáto ponuka prišla?
Určite áno. Ale zatiaľ neprišla, neviem o tom.
Snívate o tom, čo by to mohlo byť?
Rozumiem sa napríklad kultúre. Tie by som robila najradšej. To však neznamená, že by som neprijala aj niečo, čo sa s kultúrou vôbec nespája.
Vaša popularita prudko stúpla. Neprináša vám to problémy?
Zatiaľ mám len pozitívne skúsenosti. Tvrdím, že pokiaľ ma niekto fyzicky alebo psychicky nenapadne, je to v poriadku.
Prostredie, v ktorom sa dlhší čas nachádzate je asi dosť odtrhnuté od reality. Nemáte z toho ponorkovú chorobu?
Ponorková choroba musí vzniknúť, je to absolútne prirodzené. Otázkou je, ako ju človek znáša. Keď už mám pocit, že je toho na mňa veľa, tak sa snažím uzatvoriť do seba, aby som nebola nepríjemná a nereagovala zle.
S priebehu súťaže vyplýva, že ste najmenej konfliktný typ a najmenej ste sa dali zatiahnuť do „ropzpitvávania“ vzťahov vo vnútri kolektívu. Je to zámer alebo naozaj taká ste?
Vždy som taká bola. Snažím sa na každom hľadať pozitívne stránky, niečo, čo sa mi na ňom páči a na tie negatívne sa snažím zvyknúť. Každý má niečo, čo druhému človeku nevyhovuje.
S ktorým dievčaťom si najlepšie rozumiete?
Neviem, či som naivná, alebo príliš veľká optimistka, ale rozumiem si so všetkými. Skôr by ste sa ich mali opýtať, či si rozumejú so mnou. Ja sa snažím vychádzať s každým.
Mávate počas priamych prenosov veľkú trému?
Mám a veľkú. Som z toho dosť prekvapená.
Je to asi niečo iné, ako stáť na divadelnom javisku.
Je to úplne iné. Na javisku trému vôbec nemávam, dokonca ani počas premiéry. V divadle mám pocit, že sa z toho nejako vymocem, ale pri živom vysielaní som mala zatiaľ vždy len trému. Dokonca aj v stredu, keď sme boli v „Píplmetri“ a vzali si ma na „paškál“, pravá noha sa mi tak triasla, že som musela stáť na ľavej. Inak by som sa triasla celá.
Zmenili váš imidž, alebo je taký, ako ste ho mali predtým?
Sama sa ho snažím trošku zmeniť, aby som nepôsobila tak stereotypne a konzervatívne. Oni nám imidž menia už len tým, ako nás nalíčia a učešú pred prenosom. Obliekajú nám veci, ktoré by som si možno inak nikdy neobliekla, alebo práve naopak možno aj obliekla, len by ma to nenapadlo.
Môžete tieto veci ovplyvňovať a hovoriť do toho?
Môžem. A aj do toho zasahujem.
Čo myslíte, koľko týždňov ešte vydržíte v súťaži?
Pousilujem sa ostať čo najdlhšie, čo znamená, že sa budem snažiť podávať také výkony, aby boli ľudia spokojní a aby som aj ja so sebou bola spokojná. Pôjdem na doraz. Spravím všetko preto, aby som zostala v súťaži čo najdlhšie. Teraz už záleží len na tom, či sa to bude divákom páčiť, pretože oni rozhodujú, na ktorom mieste skončím. Počet dievčat v súťaži sa stále zužuje a medzi tri posledné, z ktorých jedna vypadáva, sa už môže dostať v podstate skoro každá z nás.
Autor: foto: (joj)