Potom, ako posledný potomok rodu Štefan Illesházi daroval v roku 1835 celú bibliotéku Maďarskému národnému múzeu, kronika opustila spolu s ostatnými vzácnymi písomnosťami priestory dubnického renesančného kaštieľa. Vo štvrtok uviedli v Dubnici nad Váhom slávnostne do života jej slovenský preklad z pera renomovaného slovenského historika Júliusa Sopku. Dubnická kronika sa tak po 170 rokoch symbolicky vrátila do mesta, podľa ktorého bola pomenovaná.
Vydať historický kódex sa podujal známy propagátor slovenskej histórie Pavol Dvořák. Ako vo štvrtok na slávnosti pripomenul, jeho vydavateľstvo stálo pri zrode už štyroch vydaní historických kroník, pričom dve z nich napísal práve Július Sopko. „Kniha nie je len rozprávaním o uhorských kráľoch,“ povedal o dubnickej kronike Dvořák. „Je to i dokument toho, aká Dubnica bola, aké úžasné veci sa tu zachovali a je skvelé, keď sa tu toto posolstvo minulosti po 170 rokoch vracia.“
S Dvořákom sa zhodla riaditeľka Trenčianskeho múzea Katarína Babičová. „Dúfam že Dubnická kronika pripomenie verejnosti, čo v minulosti Dubnický kaštieľ – jeden z najskvostnejších kaštieľov v Uhorsku znamenal a aké poklady v ňom boli ukryté,“ uviedla. Podľa Kataríny Babičovej neboli maďarskí kolegovia v Peczényiho knižnici, kde je dubnická kronika uložená, veľmi nadšení, keď sa o ňu začali na Slovensku zaujímať. „Vedia, aký poklad majú, žiaľ, my sa k nemu už dostať nemôžeme,“ vyjadrila myšlienku, že by bolo fantastické, keby knižnica stále existovala v dubnickom kaštieli.
Dubnickú kroniku si v Maďarsku osobne prehliadla delegácia Dubnice nad Váhom. Primátor Juraj Červinka v nej dokonca aj listoval. „Musel som mať pri tom na rukách biele rukavičky,“ vysvetlil. Zásluhou partnerského maďarského mesta Vác vyhotovili pre Dubnicu aj jej xerografickú kópiu. Štvrtkovú prezentáciu knihy označil primátor za významný deň pre mesto. Otázka pre neho je, čo ďalej so samotným dubnickým kaštieľom, ktorého rekonštrukcia sa zastavila pred štyrmi rokmi. „Na jej dokončenie je potrebných 200 miliónov korún a my by sme boli radi, keby sa našiel zahraničný investor, ktorý by o kaštieľ prejavil záujem.“
Spolu s mestom štvrtkovú prezentáciu spoluorganizovala Historická spoločnosť Jána Baltazára Magina. Jej vedúci predstaviteľ Tomáš Roháč prezradil, že sa pokúšali zabezpečiť vyhotovenie presnej kópie kroniky. „Zatiaľ sa nám nepodarilo zohnať potrebných päťstotisíc korún,“ ozrejmil. Ako však dodal, budú sa snažiť i naďalej, pretože by to bol podľa nich skvelý exponát do dubnického múzea, o ktorého vznik spoločnosť J. B. Magina už dlhší čas usiluje.
Kronika uhorských kráľov zvaná Dubnická
Historické rozprávanie neznámeho autora o minulosti Uhorského kráľovstva od výbojov Hunov do Európy až po sobáš Mateja Korvína s Beatricou. Jej vyhotovenie sa datuje približne do roku 1480 a miesto jej vzniku sa hľadá vo veľkom Varadíne (dnes Rumunské Oradeu). Kronika vznikla v období panovania Ľudovíta I. Viac ako sto rokov bola súčasťou knižnice rodu Ilešháziovcov. Posledný potomok rodu, Štefan Ilešházi dal pred svojou smrťou v roku 1835 bibliotéku previezť do depozitu Maďarského národného múzea v Budapešti. Tam je kronika spolu s ostatnými písomnosťami uložená dodnes.
