a sprevádzkovali aj chránené bývanie pre klientov schopných samostatného života s pomocou inej osoby. Na obsluhu nevládnych zariadenie disponuje špeciálnym vybavením. Napokon otvorili aj lôžkové oddelenie pre čiastočne imobilných, s ischemickými chorobami srdca, či rôznym stupňom demencie. „V súlade so zákonom o sociálnej pomoci v našom zariadení s kapacitou 182 miest poskytujeme klientom kompletné služby – teda bývanie, stravovanie, celkové zaopatrenie a ďalšie nevyhnutné služby, ako je poradenstvo, záujmová, kultúrna a rekreačná činnosť a pracovná terapia,“ predstavuje prácu osemdesiatich dvoch zamestnancov riaditeľ Igor Šumaj.
Centrum sociálnych služieb každý týždeň pravidelne navštevuje praktický lekár, psychiater i psychológ. Knižnica je obohatená aj o knihy, ktoré sem priniesli klienti. Z predchádzajúceho domova si totiž môžu zobrať iba zopár drobností a osobné veci, pretože sú ubytovaní v zariadených izbách. Aj preto, ako sme sa dozvedeli od personálu, vo vestibule na prízemí návštevníkov vítajú črepníkové kvety a steny na chodbách zdobia darované obrazy.
Pohybovo aktívnejší si môžu zacvičiť v telocvični, na hobby sa využívajú dve miestnosti. Vznikajú tu zaujímavé predmety, z ktorých si obyvatelia z času na čas pripravia spoločnú výstavu. Nechýba ani miestnosť na relaxáciu, kde majú s terapeutkou dychové cvičenia, pestujú jogu a muzikoterapiu, v spoločenskej miestnosti zasa hrajú karty, kolky a stolový futbal. Ochudobnení nie sú ani veriaci – navštevujú miestnu kaplnku.
V zariadení žijú klienti, ktorí si z prechádzajúceho prostredia priniesli rôzne návyky. Nie je jednoduché zladiť ich požiadavky. Ako nám však potvrdili, doteraz sa všetko vyriešilo k ich spokojnosti. Zásluhu na tom má aj rada obyvateľov, ktorá vedeniu predkladá pripomienky klientov a anonymne ich môžu dávať i do schránky sťažností a pripomienok. „Pred časom urobilo vedenie anketu, pretože jedni chceli viac mäsa, iným chýbali zeleninové jedlá. Vyhodnotili ju a napokon sa podarilo nájsť riešenie,“ hovorí nám Viera Sládečková, ktorá sem prišla bývať pred rokom. Kritike podrobila aj pretrvávajúci problém - príliš veľkú vzdialenosť od autobusovej zastávky MHD. Na toto sa nám posťažoval tiež Štefan Mojžiš. „Ide o chybu, ktorá sa zanedbala už pri projektovaní zariadenia. Stojí na kopci a pri budovaní cesty sa nemyslelo na to, aby sa doprava dostala k nemu čo najbližšie. Veď zdravý človek to ťažko vyšliape peši, a nie ešte starý človek s paličkou,“ dodala Viera Sládečková.
Starí ľudia boli spočiatku po celý deň v izbách a čakali na smrť, No to sa nepáčilo hlavnej sestre. „Hoci to znamenalo viac roboty, dnes oceňujeme, že požadovala, aby sme ich prinútili prezliekať sa a aj trochu poprechádzať,“ vysvetľovala nám staničná sestra Bernadeta Pástorová z psychiatrického oddelenia tešiac sa, že starkí sa takto majú viac k životu.
Obyvatelia ale netrávia chvíle iba v zariadení. Vždy sa nájde téma na zaujímavý zájazd, či vychádzky do prírody. A ako sme sa dozvedeli, najobľúbenejšou spoločenskou udalosťou sú zábavy. Keď zaznie dobrá dychovka, príde do spoločenskej miestnosti každý, kto vládze. A dlhé zimné večery si môžu spestriť dobrým filmom v miestnom kine.
V zariadení, kam si každý nový obyvateľ so sebou v batôžku prináša život prežitý v sebe vlastnom prostredí, treba pestovať najmä ľudské porozumenie, ktoré im pomáha dôstojne prežiť jeseň života.